Life Princess

Part twelve

Nasadli sme do lietadla a mohla som si spokojne vydýchnuť. Mám týždeň pre seba. Bez otca, baez Adama, bez Tatiany a bez mojich každodenných povinností. 

"Si rada, že už tam konečne ideme?" spýtal sa Justin po tom ako si sadol vedľa mňa. Prikývla som a spravila si väčšie pohodlie. "Bude to úžastný týždeň." pousmiala som sa nad tou peknou predstavou. Prišla k nám letuška a pýtala sa či si niečo nedáme. Nemohla som si nevšimnúť ako žmurkla na Justina. "Nie nič si nedáme ďakujeme." odsekla som a ona so zamračeným pohľadom odišla. Áno správne mrcha vypadni! 

Pane Bože! Je to to čo si myslím že je? Naozaj žiarlim na letušku? To snáď nie je pravda. 

Bez ďalších slov som zaspala. Môj spánok bol prázdy, úplne bez snov. Bola som rada. Je to lepšie ako mať nočné mory o Adamovi a Tatiane. Aspoň som si na chvíľu odpočinula.

Zobudilo ma to, ako mi Justin rukou prechádzal po líci a vral aby som vstala. "Niečo sa stalo?" opýtala som sa s obavami. "Nie. Už pristávame tak aby si nespala." usmial sa a pomohol mi sa pripútať. Pristávali sme. Už som sa nemohla dočkať na to až uvidím hotel, celé mesto a budem s Justinom bez všetkých problémov. Neskutočne sa na to teším! 

Keď sme dorazilli do hotela, nemohla som si pomôcť ale držala som ústa otvorené. Bolo to to najkrajšie čo som kedy videla. Na recepcii vysel na strope obrovský luster, z krásnych farebných kameňov. Bolo to čosi neuveriteľné. Každý tam bol zdvorilý a slušný. Nikto nemal žiadny problém. 

"Dobrý deň máme tu rezervovaný apartmán na najvyššom poschodí." povedal Justin staršej recepčnej a tá sa hneď pozrela do notebooku. "A vaše mená?" mená?! To si snáď robí srandu. Nepozná ma alebo čo?! 

"Justin Bieber a princezná Alexandra Hamilton." prevrátila som očami a naďalej sledovala tú nádheru. "Oh jasné. Princezná! Dúfame, že budete s našimi službami nad mieru spokojná." usmiala sa a poslíček nám odniesol kurfe do izby. Bol to nádherný a priestranný apartmán, ktorý bol zladený do čiernej a červenej farby. Presne môj vkus. So šťastným pokrikom som skočila na posteľ a zahrnula sa do perín. Voňali tak pekne. 

Justin sa na mne len zabával. "Ešte si nebola v tak luxusnom hotely?" "Bola ale toto sa mi obzvlášť páči." odvetila som mu s radosťou. 

 Justin sa na mňa na chvíľu zapozeral a potom pomalým krokom šiel ku mne. Chytil ma za ruku a postavil na nohy. Boli sme od seba len niekoľko centimetrov. 

Nahol sa ku mne a začal ma bozkávať. Bolo to presne rovnaké ako v záhrade. Nádherné. Bozky som mu takmer okamžite opätovala. Ruky si položil na môj pás a pritiahol si ma bližšie. Na minútku sme sa od seba odtiahli aby sme nabrali kyslík. "Bozkávaš sa dokonale." pochválil ma. 

Ja osobne som si to nemyslela. Pred Justinom som sa s nikým nebozkávala. "Klameš." 

"Neklamem Alex. V tomto by som ti neklamal." pousmial sa a postavil sa. Prešiel ku kufrom a povedal "Mali by sme sa vybaliť a potom pôjdeme do mesta dobre?" pri slovách pôjdeme do mesta som sa zachvela. Už som tam chcela byť. Zoskočila som z postele a šla si vybaliť veci z kufrov do šatníka. Bola som rada, že má Justin izbu so mnou. Šéf toho hotela povedal, žeby bolo fajn ak byto bolo takto pretože b som mala aspoň bodyguarda pri sebe. Ak by som nebola spokojná, mala som sa im ozvať. 

No....pochybujem, že nebudem spokojná. Budem viac ako to. "A kam by sme išli?" spýtala som sa ho. "Mohli by sme sa pozrieť po obchodoch a tak. Potom by sme išli do reštaurácie alebo niekde inde. Záleží to na tebe. Ty si tu na dovolenke." 

"Pamätáš si čo si mi sľúbil?" nárážala som na jeho sľub spred niekoľkých dní. 

"Samozrejme. Na dovolenke sa máš cítiť ako normálne dievča a nie ako princezná." citoval jeho slová. Presnejšie povedal, že sa o to bude snažiť aby som sa tak cítila. 

"Takže ma nemôžeš nechať rozhodovať vo všetkom. To normálne dievča často nerobí." usmiala som sa. Pokrčil ramenami a pokračoval vo vybaľovaní. "Áno ale dnes sme tu prvý deň takže ti dám tú možnosť zlatko." žmurkol jedným okom. 

Naozaj mi teraz povedal zlatko? Znie to tak roztomilo. Dúfam, že mi tak bude hovoriť častejšie. Keď som mala vybalené, dala som si krátku sprchu. V župane som si vyfúkala vlasy a zopla ich v cope. Prišla som za Justinom a sedel na posteli. Vyzeral ako keby videl ducha. A...mal v ruke môj mobil! 

"Justin prečo máš môj mobil?" prišla som k nemu a až teraz som si všimla, že zvoní. 

"Volá ti Tatiana." zašomral. Oblial ma pot. Opatrne som mu vzala mobil z rúk a stlačila zelené tlačítko. 

Mobil som si pomaly priložila k uchu a pozorne počúvala čo mi Tatiana povie. 

"Dávaj si pozor Alex. Možno si v Berlíne no my máme oči všade. Nie že to s Justinom preženiete. To by sa ti potom ťažko vysvetľovalo tvojmu otcovi." zbytok hovoru som počula jej zlomyselný smiech a potom to zrušila. 

Ako myslela to, že povedala my máme oči všade?! To ma dali aj na dovolenke sledovať? 

Mobil som hodila prudko o stenu oproti a on sa rozbil na milióny kúskov. Chytila som sa za hlavu a a potlačovala plač. 

"Alex čo ti povedala? Nie..aj tak je to jedno pretože tu nie sú. Máme od nich pokoj! Nemôžu ti nič urobiť a....." 

"Justin prestaň! Nehovor, že mi nič neurobia keď sám dobre vieš, že to pravda nie je. Predsa......oni majú oči všade." šepla spm a prepukla som v hromadný plač. 

"Čože?!"