Life Princess

Part fifteen

"Adam čo tu robíš?!" vyhrkla som. Prečo ma nenechajú na pokoji? Prečo mi robia zo života peklo aj na dovolenke?! "Len som prišiel do Berlína. Idem si po chodníku a zrazu ste tu vy." nepekne sa zasmial a pokrčil ramenami. Ach...ako ho nenávidím! 

Justin ma potiahol za ruku a chcel odísť. No Adam ho zastavil. "Nie tak rýchlo. S Alexandrou máme istú dohodu o ktorej ťa už asi informovala, je tak?" pozrel sa na mňa tvrdým pohľadom. Prikývla som a znova prehovoril na Justina. "Takže podmienky platia aj pre teba. Ak nechceš dostať padáka, mal by si si dávať pozor na ústa." ušknul sa nad tým čo povedal. 

Bolo mi z Adama zle.

"Myslíš si, že budem počúvať nejakého zasrana, ktorý si myslí, že je veľký keď sú jeho rodičia slávni? Nie, nebudem. A ak sa budeš ešte raz Alex vyhrážať a ja sa o tom dozviem, nepraj si ma. Jej otec by určite nerád vedel, že chlapec, ktorého má tak rád je vlastne sprosté hovädo." páni....nikdy som nepočula Justina nadávať. Vyzeral tak....tak hrozivo! A bolo vidieť, že sa ho Adam bál.

"A určite by nechcel vedieť čo máš s jeho dcérou." Justin sa zasmial a potom povedal "Ja možno prídem o prácu, no nájdem si ďalšiu. Ale ty? Ty budeš žiť v hanbe celý život." 

Akoto, že príde o prácu? Nemôže o ňu prísť! Veď sme predsa spolu! Teda...chcem tým povedať, že sme skoro spolu. Nemôže ma tu len tak nechať, vysporiadavať sa s otcom a so všetkým ostatným. Adam prehltol a odišiel. Dúfam, žeho už najbližšiu dobu neuvidím. 

"Ako si myslel to, že prídeš o prácu? Justin oni mu to nemôžu povedať!" zakričala som viac ako som chcela. No netrápilo ma to. Nepáčilo sa mi to ako hovoril, že je mu jedno, že dostane padáka! 

"Pozri..teraz by som to neriešil. Povedal som to len tak. Je jasné, že mi to bude vadiť a áno nemôžu to tvojmu otcovi povedať. No keď mu to povedia a ja sa z toho nebudem vedieť vykrútiť tak už bude neskoro. Musíš to prijať tak ako to je." jeho slová sa nedali počúvať. Myslí si, že to otcovi povedia? Aj ja si to myslím, no verím v to, že to spolu nejako zvládneme. "A teraz poď aby sme toho idiota znova nestretli. Pôjdeme do hotela dobre?" prikývla som a nechala sa viesť. 

Zbytok dňa sme len tak ležali v apartmáne a dívali sa na filmy. Adamova návšteva nás rozhodila a nikomu sa nikde nechcelo ísť. A tak sme ležali a nudili sa. 

"Justin poďme niečo robiť." zavrčala som od nervozity a on sa na mne zasmial. Pritúlil sa ku mne a pobozkal ma na krk. Chcela som viac. Čakala som viac! Otočila som sa smerom k nemu a začala ho bozkávať. Bozkával sa tak dobre a mňa to privádzalo do siedmeho neba. Ľahli sme si a pokračovali. Nikdy by som sa neodvážila toto robiť s niekým iným ale ako som hovorila už minule. Justin je niekto iný. Niekto výnimočný. Niekto výnimočný pre mňa. Prevrátil sa na bok a potom si ľahol na mňa. Odsunul sa odo mňa a chcel niečo povedať, no bol prerušený mojim mobilom. Zvonil mi. 

Odtiahla som sa od Justina a so zamračeným pohľadom som sa pozrela na to, kto volá. 

Otec!

Panebože čo odo mňa chce?! Hlavne sa upokoj Alex. Možno sa chce len opýtať ako sa ti v Berlíne páči. Nie. Nikdy mi pre to nevolá! 

"Volá mi môj otec." povedala som Justinovi. Videla som na ňom ako prehltol. "Tak mu to zdvihni." podporoval ma. 

Mobil som si priložila k uchu a zdvihla to. "Áno oci?" spýtala som sa a snažila sa dbať na môj hlas aby som nevyznela nervózne. "Prečo si mi zdvihla až teraz? Mala si niečo na práci s Justinom?!" zakričal. Čože?! Ako to môže vedieť?! Povedali mu to? "Oci ja....." "Nie Alex! Som z teba nesmierne sklamaný! Ako si mi to mohla urobiť?!! A justin? Zajtra okamžite letíte domov a Justin u nás skončil!!" zakričal a zložil. 

Je to isté. Tatiana a Adam mu to povedali. Mobil som s nervami hodila o zem a rozplakala som sa. Nemohla som to hrozné vzlykanie zastaviť. 

"Alex čo sa deje?" spýtal sa Justin. 

"Otec to vie, Justin. Vie o nás všetko!"