Life Princess

Part twenty-nine

Z pohľadu Justina:

Zaskočilo ma keď som počul, že mám byť kráľom. Ja o predsa nechcem. Teda.....predstava toho, že mám byť po boku Alex je naozaj pekná ale takto skoro? Rozhodne nie. Alex sa rozhodla, že si pôjde ľahnúť. Ten let ju asi dosť unavil. A ja som sa rozhodol vybaliť sa a potom zájsť dole aby som sa porozprával s ostatnými v paláci. Posedné nohavice som uložil do obrovského šatníka, v ktorom mala veci aj Alex. Bol veľký ako moja izba v rodičovskom dome v Berlíne. Vedel som, že Alex má rada nakupovanie a módu ale žeby do toho bola ponorená až takto?

Zatvoril som biele drevené dvere a pozrel sa na veľkú posteľ, v ktorej spala. Vyzerala ako porcelánová bábika. Bola veľmi krásna. Pár minút som tam nehybne stál a sledoval jej telo, odpočívajúce na mäkkej posteli. Usmial som sa sám pre seba a odišiel z izby. Keď som zabočil do ďalšej chodby neďaleko schodov, videl som otvorené dvere do jednej izby. Pokiaľ si dobre pamätám, tak to je hosťovská izba,v ktorej má byť Tatiana. Alex mi hovorila, že spolu s Adamom boli v Berlíne, už sa vrátili. Pozorne som počúval dva hlasy. Adam a ona. 

 "Už sú tu. Keď je pri nej ten bodyguard tak sme v háji. Nepodarí sa nám to!" zúfalo vykríkol Adam. Čo sa im nepodarí? O čo im ide?! Ďalej som dával pozor a počúval. 

"Upokoj sa, Adam. Mám iné riešenie." dvihla ruku a vo vzduchu zatriasla s fľaštičkou. Nevidel som dobre čo tam bolo. Ale došlo mi čo chcú urobiť. Chcú ju otráviť. A ja tomu musím zabrániť.

"V tom liste William určite spomínal ten ukradnutý majetok a to maličké chúďa ani nevie čo má robiť. Je zmätená a preto prišiel aj Justin. Ale mi toho vieme viac a preto sa im nič nepodarí."  

Z pohľadu Alex:

Pomrvila som sa na posteli a otvorila oči. V izbe bolo ticho, nikto tu nebol. Predpokladala som, že tu uvidím Justina ale nebol tu. Prehodila som si nohy cez posteľ a ucítila zimu od podlahy. Povzdychla som si keď v tom dnu vošiel Justin. "Kde si bol?" opýtala som sa a pošúchala si rukami tvár. Bolo vidno, že je nesvoj. A ja som nevedela prečo. 

"Bol som sa len porozprávať s Paulom. Máme prísť dole na večeru." večera? Ako dlho som spala? Vzala som mobil do ruky a pozrela sa na hodinky. 18:47. Páni, spala som naozaj dlho. Postavila som sa a prešla k nemu. Ruky som si obtočila okolo jeho krku a naše pery som spojila v jedno. Bol to pekný pocit, vedieť, že sme spolu a nič nám v tom teraz nebráni. 

"Prečo si nervózny?" povedala som potichu. Pozrel sa na zatiahnuté okno a potom znovu na mňa. Bolo tu niečo čo by som mala vedieť. "Počul som to, čo som asi nemal ale je dobré, že som to počul." nevedela som o čom to hovorí ale z jeho výrazu šlo vidieť, že to asi nie je dobré. "A povieš mi, čo to bolo?" spýtala som sa ho opatrne. Justin mlčal a ja som ho objala silnejšie aby vedel, že mi môže veriť. "Šiel som dole keď som začul ako sa rozpráva Tatiana s Adamom. Vedia čo chceme urobiť a tebasa chcú zbaviť. Tatiana ťa chce otráviť." 

Chce ma otráviť?! Zbláznila sa? Bola som v šoku. Mala som strach, mohlo mi napadnúť, že niečo skúšajú. Veď nie raz mi povedali, že ma zabijú. Ale takto? Otráviť ma?! Odtiahla som sa od Justina a pozerala niekde mimo, len nie na neho. Mal obavy z toho, že sa mi môže niečo stať ale čo som mala povedať ja? "Neboj sa. Nedovolím aby sa k tebe priblížili." pošúchal mi ramená a pritiahol ma späť k nemu. Pri ňom mala pocit bezpečia, ale stále ma neopustil zlý pocit. Vedela som, že to s nimi nebude ľahké. "Čo keby som im proste povedala nech odídu?" pozrela som sa do jeho hnedých očí a modlila sa aby mi povedal, že to je možné. Nechcem ich tu mať. Ohrozujú nie len môj život ale aj Justinov a bohvie koho ešte. "Neviem či to bude fungovať, Alex. Nemôžeš ich vyhodiť až po korunovácii?" 

"Neviem, Justin. Veď som princezná! Celý tento palác je teraz môj!" mala som pravdu. Mohla som ich vyhodiť len tak, ani by sa po nich nezáprášilo! Načo som si lámala hlavu s tým, že mi ublížia keď teraz toho dokážem oveľa viac. "Alex uvažuj. Ak ich vyhodíš, Adamovmu otcovi to príde podozrivé. Nemôžeme riskovať, že všetko odhalí." teraz mal zas pravdu on. "Ale nemôžeme riskovať naše životy." vyhodila som ruky do vzduchu a potom znovu padli pozdĺž môjho útleho tela. O chvíľu mám narodeniny, prečo sa to musí všetko diať práve teraz?! "Ja viem ale sľúbil som ti, že sa k tebe nepriblížia. Rozhodnu nič nepi ani nejedz skôr než to bude skontrolované, dobre?" prikývla som a šli sme dole. Mala som po krk celej Tatiany a Adama. Nechcela som o nich teraz rozmýšľať, len mi to zkazilo náladu. 

Keď sme zišli dole, zrak sa mi uprel práve na tých dvoch. "Sme radi, že si sa vrátila."to určite. Ani malé decko ti to neuverí, Adam. Zakývala som na súhlas a ďalej kráčala za Justinom, ktorý im nevenoval ani tú najmenšiu pozornosť. Vošli sme do jedálne kde sa užpodávala včera. "Nehovoril si, že nemám nič jesť ani piť bez toho aby to bolo skontrolované?"uprela som na neho pohľad. Zdal sa byť zamyslený ale potm odpovedal. No nie mne ale Laure. Hlavej kuchárke. "Skontrolujte všetko čo jej chcete dať, prosím." sledovala som chodbu či to náhodounepočuli tí dvaja. No rozprávali sa takže to nepočuli. Laura nechápavo prikývla a odniesla môj tanier večere späť do hlavnej kuchyne. 

"Justin nie som hladná." povedala som po chvíli.

"Prestaň, nič si nejedla. Neboj sa, skontrolujú to takže je to v poriadku, len nemaj obavy Alex." prikývla som a sadla si na stoličku priamo na čele stola. Tu vždy sedel otec a oproti mama. Teraz som na jeho mieste sedela ja a na tom maminom sedel Justin. Keď Laura konečne skontrolovala jedlo a priniesla ho naspäť, Justin ju požiadal aby to robila vždy. Potom prišli všetci ostatní. "Slečna viete kedy bude tá korunovácia?" opýtal sa ma Paul, ktorý držal za ruku jeho manželku Becky. "Rozhodla som sa, žeby to mohlo byť na moje narodeniny. Sú o dva mesiace, takže sa stihne všetko podrobne nachystať a bude to perfektné." pozrela som sa naTatianu, ktorá v tvári skrývala mierny hnev. Keď videla ako sa na ňu pozerám, usmiala som sa. Naschvál. "To znie naozaj dobre. Uvedomím o tom ostatných, ktorí sa na korunovácii podieľajú, čo vy na to?" 

"Vďaka Paul." usmiala som sa na neho avšetci sme večerali. Musela som prezerať každé sústo, ktoré som chcela vložiť do úsť. A Justin si to všimol.