Life Princess

Part thirty-one

Z pohľadu Alex:

A je to tu. Nastal deň D. Deň kedy sa stanem oficiálnou kráľovnou Holandska. Ten týždeň zbehol naozaj veľmi rýchlo. Ale....kvôli tým prípravám som to ani nestihla registrovať. Justin sa na to tešil. Vravel mi, že bude rád keď dostanem to, čo miprávoplatne patrí. Jediný problém na tom všetkom bol, že na korunovácii musí byť aj Adam s Tatianou. Naozaj neviem čo mám od nich čakať. 

Stála som v mojej izbe pred obrovským zrkadlom a sledovala svoj odraz v ňom. Tyrkysové šaty mi padli akurát, nohy, na ktorým som mala topánky na vysokom podpätku sa mi triasli od nervozity a môj výraz bol nečitateľný. Bála som sa, nozároveň som sa toho nemohla dočkať. Celé tie roky ma otec pripravoval na tento deň. Ale nastal skoro. Veľmi skoro.

"Je čas." zvolal Justin hneď po tom ako vošiel do izby aby sa ujistil, že som v poriadku a pripravená ísť. Pozrela som sa na Becky a Margarett. Vyžarovala z nich radosť a pozitívna energia ako nikdy pred tým. Nasilu som sa usmiala a vykročila vpred. Moje nohy ma akosi nechceli počúvať. Odmietali moje topánky, no museli sa premôcť. Už len kvôli tomu aby bolo všetko perfektné. Za Justinovej pomoci som sa dostala až pred hlavnú sálu. Už len podľa toho hluku som vedela, že tam bude veľké množstvo ľudí. Túto udalosť sleduje celý štát keď nie ďalšie! 

Obrovské dvere sa pomaly otvorili a všetky zvedavé oči sa upreli na mňa. Telom mi prebehla triaška, ktorú som rýchlo zahnala a vykročila dopredu. Šla som pomaly, plynule aby som sa niekde nepotkla a neublížila si. Zodvihla som pohľad, ktorý mi hneď padol na tú mohutnú zlato-červenú stoličku nazývanú trón. Bola to somarina. Ako zo stredoveku, ale nemohla som namietať. 

Tak fajn. Moja jediná úloha je prísť tam, sadnúť si, byť ticho, počkať kým mi biskup nasadí korunu, povedať pár viet a bude koniec. To je celé. Nič viac. 

Premohla som sa a šla tam. Občas som sa pozrela na niekoho kto mi prišiel pod ruky až nakoniec som sa pozrela na Tatianu. Mala nahnevaný až priam nazúrený phľad, ktorý mi bol známi. Hovoril, že ona by mala byť na mojom mieste. Vedľa Adama. Pozrela som sa znovu pred seba a došlo mi, že som už na mieste. Povzdychla som si a sadla si na "trón". Biskup sa na mňa usmial a začal hovoriť. 

"Dnes je veľká udalosť. Nie len pre tuto prítomných ale pre celý náš štát. Na čelo Holandska zasadne nová kráľovná, Alexandra prvá." Alexandra prvá?! Čo je to za somarinu? Ja som Hamiltonová! Prečo to zmenili? A prečo mi nedali vopred vedieť?! 

Nechcela som biskupa počúvať. Chcela som maťproste po tom. Le som sa pozerala dopredu, na Justina a na ostatných. O niekoľko minút som začula.....ticho. Biskup skončil svoju reč, modlidbu a tým pádom nastal čas na korunu. Na svojej hlave som zacítila chladný kov. Pravé striebro. Nezdedila som otcovu korunu. Bola by mi..obrovská! Po celej tejto fraške nastal potlesk a prišiel môj čas. Mala som predniesť svoju reč. 

Nemala som dopredu nič pripravené. vedela som presne čo povedať. "Je pre mňa veľkou poctou vziať si na plecia také ťažké bremeno. Stavím sa, že keby tu bol môj otec a nastal by pre mňa tento čas stať sa kráľovnou, bol by hrdý na to ako ma vychoval. Bol by hrdý na to, čo ma naučil za sedemnásť rokov života. A tak isto aj moja matka. Ale....nie je to o nich. Chcem len povedať, že budem robiť všetko čo je v mojich silách. Nemám plnú moc a tak nie všetko bude v mojich rukách ale budem sa snažiť zrášľovať našu krajinu, zlepšovať ju. Dúfam, že so mnou budete spokojný pretože ak nie tak zlyhám na plnej čiare." nemala som viac čo dodať. Táto korunovácia sa zapíše do dejín ako najhoršia a najtrápnejšia korunovácia. Ľudia začali tlieskať, vrieskať a ja som vedela, že je po všetkom.

Nasledovala oslava na moje takzvané privítanie. Zaregistrovala som, že sa na nej zúčastnil každý kto bol prítomný aj pri hlavnom programe-korunovácii. Táto oslava bola zároveň aj mojou oslavou narodenín. 

Justin sa potuloval vedľa mňa s úsmevom na tvári a popíjal biele víno spolu s ostatnými. Necítila som sa dobre. Moja myseľ bola presvedčená, že dnes sa stane niečo zlé. Mala som zlé tušenie. Neviem čím to bolo. Možno len stresom, ktorý ma sprevádzal už v noci, možno strach z budúcnosti alebo to mohlo byť niečo úplne iné. 

Justin vycítil, že mi nie je akosi dobre a tak sa na mňa starostlivo pozrel a pohladil ma po vlasoch. "Si v poriadku?" opýtal sa ma. Pokývala som hlavou do nesúhlasu a prinútila som sa usmiať. "Len taká zlá predtucha. Možno môj výmysel. Choď za Paulom. Zdá sa, že ťa potrebuje." ukázala som na zaneprázdneného Paula, ktorý mal čo robiť aby odtiaľto vyháňal nezvaných hostí ako novinárov, šialených ľudí či zvedavcov. Justin ma poslúchol a šiel za ním,pomôcť mu. Bola som rada, že aspoň niekto má čo robiť. 

Pomalým krokom som prešla k veľkému stolu na ktorom bolo rôzne občerstvenie, všelijaké druhy vína a sladkosti. Pri tomto stole sa zdržiavali väčšinou deti. Práve jedno malé dievčatko vedľa mňa stálo a naťahovalo sa pre cukrík, na ktorý bohužiaľ nedotiahlo. Tak som sa nad tým zasmiala a cukrík jej podala. 

"Ďakujem." povedala milým hláskom. Čupla som si k nej. "Nemáš začo. Máš rada pomarančové cukríky?" usmiala som sa. Keď som ja bola malá, nikdy som ich nemala dosť. Milovala som ich. 

"Zbožňujem ich." uškrnula sa, cukrík si odbalila a vložila do úst. Zvedavo na mňa uprela jej veľké modré oči. Akoby mi chcela niečo povedať, niečo vedieť. A možno sa hanbila tak som sa toho chopila ja. "Páči sa ti oslava?" "Bude z teba dobrá kráľovná!" vyhŕkla. 

Táto veta ma veľmi potešila. Bola to asi najkrajšia veta, ktoru som dnes počula. "A áno,páči sa mi. Musím ísť. Volá ma mama." obzrela som sa dozadu a zbadala ženu vo veku asi tridsať rokov. To musela byť ona. Dievčatko k nej pribehlo a v zápätí mi zmizli z dohľadu. Namiesto nich sa tam objavil Adam. Sledoval ma napäto, ostražite. Pokrútila som nad tým hlavou a postavila sa. Narovnala som si pokrčené šaty a zo stola oproti mne som si vzala pohár vína. Nemala by som piť veď nie som plnoletá. Ale ktorý tínedžer nemal biele víno? 

Pozrela som sa na pohár a s menším zaváhaním som sa napila. Nebolo to hrozné.Vlastne.....chutilo mi to ako nikdy predtým. Prázdny pohár som položila späť na svoje pôvodné miesto a odstúpila od stola. 

Dobrú chuť v mojich ústach nahradilo nekontrolovateľné pálenie pri mojom srdci. Toto sa deje keď niekto vypije víno?! Chytila som si hrudník a snažila sa z hlboka dýchať. Nič mi však nepomáhalo a pálenie zmiešané s bolesťou sa stupňovalo. Nevedela som čo robiť. Nájsť Justina, isť za niekým iným? Rozhodla som sa, že pôjdem na toaletu a tam sa dám dokopy. Rýchlo som vybehla po schodoch a zatvorila sa v kúpeľni. Teraz ma pálilo už aj hrdlo. Videla som rozmazane a do očí sa mi zbierali horúce slzy. Báala som sa. Čo sa to so mnou deje?! 

Moje dýchanie sa každú sekundu spomaľovalo, nemohla som sa ani poriadne nadýchnuť. Začala som prudko kašľať a to moju bolesť hrdla ešte zhoršovalo. Chytila som sa za srdce a cítila som ako stále pomalšie bije. Dvere od kúpeľne sa otvorili a dnu vošla Tatiana. 

To ona! Naliala niečo do toho vína! Chcela ma zabiť! A asi sa jej to aj podarí.

"Ja som ti to hovorila Alex. Ale ty si ma nepočúvala." 

Sledovala som ju, chcela som aby mi pomohla aj keď by to neurobila, chcela som jej niečo povedať ale nemohla som. Ak by som otvorila ústa, okradla bysom sa o posledný vzduch v mojom tele. Dýchanie spomaľovalo, bitie srdca slablo. 

Až napokon úplne prestalo. 

 

Takže...nová časť je hotová. S touto časťou som ja osobne spokojná :) Chcela by som sa poďakovať za nádherných 6000 reads!! Ďakujem vám. 

Ale späť k časti. Myslíte si, že Alex zomrie? A čo Justin? Nájde ju alebo bude úplný koniec? 

-Teraz sa dej bude viac rozvíjať. Tanner sa vráti, Tatiana s Adamom sa tam budú vyskytovať oveľa častejšie ako doteraz. Dá sa povedať, že to bude také vyvrcholenie celého deja a čo chvíľa bude možno koniec. :)