Life Princess

Part nine

Jeho pery boli tak sladké a jemné. Myslela som si, že sa na mieste roztopím. Čo som mala robiť? 

A tak som sa rozhodla pre jedinú vec, ktorá sa mi pozdávala aj keď som vedela, že to nie je správne. Dala som prednosť môjmu srdcu pred zdravým rozumom.

Pritiahla som si ho bližšie a potiahla ho za vlasy. Jemne zastonal čo sa mi zapáčilo. Naše bozky nabrali na intenzitea drsnosti. Bozkávali sme sa dlhšiu dobu než som si niečo uvedomila.

Fakt, že sa bozkávam s chlapom, ktorý je odo mňa starší o šesť rokov.

Fakt, že ten chlap je môj vlastný bodyguard.

Fakt, že aj keby sme si povedali tie dve slová Milujem ťa, naša láska by bola zakázaná.

A potom som sa odtiahla. "Ospravedlňujem sa ti, ja..." Justin sa začal ospravedlňovať no ja somho zastavila tým, že som mu dala prst na pery. Na tie sladké pery. "Nemusíš Justin. Bolo to nádherné." a s týmito slovami som od neho odišla. Naozaj sa mi to páčilo. Bola som akoby v tranze keď ma bozkával. Akoby som bola v siedmom nebi a to sa mi neskutočne páčilo! 

 Vošla som do mojej izby kde som sa zvalila na posteľ. Čo sa to preboha stalo?! Bozkávala si sa s Justinom hovorilo mi moje vnútorné ja. Prečo to musí byť všetko tak mätúce? Bol to osud, že sa mi Justin priplietol do života alebo to bola len čistá náhoda? A vôbec.....verím ja v osud? Asi áno. 

Celou izbou sa ozvalo hlučné klopanie na dvere. Vyskočila som na rovné nohy a utekala otvoriť. Dúfala som, že tam bude stáť Justin. 

"Justin?" pohľad mi padol na vyškierajúcu sa Tatianu ako sa na mňa posmešne pozerá. "Nie tvoj milenec tu bohužiaľ nie je. Prišla tvoja mama." pokrčila som obočie nad jej výberom slov. 6e milenec. Aspoň keby to bola pravda. "Mama?" "Prišla kvôli plesu pamätáš?" "Oh aha. HneĎ som dole len sa prezlečiem." zavrela som jej dvere pred nosom a šla k šatníku. Vytiahla som si niečopohodlné a rýchlo to na seba hodila. Zbehla som dole kde ma v kresle čakala mama.

"Ahoj mami!" zakričala som a šla ju objať. Nemohla som si nevšimnúť, že za nami stojí Justin a pohľad upiera na mňa. "Ahoj zlatíčko. Ako si sa mala? A čo Adam." pozrela som sa na Justina a ten sa radšej pozrel inde. Len to meno Adam ho znervózňovalo. "No ja...rada by som sa s tebou porozprávala osamote." prikývla a postavila sa. Keď sme sa vybrali k schodisku,Justin mieril za nami. Zastavila som ho. 

"Nie to nebude potrebné. Nechoď." "Ale..." "Povedala som nie Justin. Ostaň tu dobre?" pozrel sa na mňa so zmäteným pohľadom ale nakoniec prikývol. Mama nás len podozrivo sledovala a tak odišla do mojej izby. Ostala som s Justinom sama. "Alex nechcem aby to bolo medzi nami také napäté po tom čo sa stalo v záhrade." odsekol. Ani mne sa nepáčila tá tuhá atmosféra medzi nami! 

"Nebude." vtisla som mu jemnú pusu na líce a utekala za mamou. Počula som ako sa zachichotal a tak som sa zasmiala tiež. 

Vošla som do izby kde ma čakala mama. "Čo si chcela prebrať?" spýtala sa. "Neznášam Adama." hesla som a sadla si oproti nej."Ja viem." zasmiala sa. "Nie mami on...pobozkal ma a ja som to nechcela!" vykríkla som a sledovala jej reakciu. Vypúlila oči a ostala šokovaná. "Teda. To by som o ňom nepovedala. Teraz máš asi o dôvod viac aby si ho nenávidela." "Áno mám." zavrčala som nad tou spomienkou. A potom som si spomenula na bozk s Justinom na tom istom mieste. Bolo to oveľa krajšie. A teraz som to chcela aj ja. Aj keď ma prekvapil. 

"A mimochodom čo ten tvoj bodyguard?Justin myslím, že sa volá. Teda ak som dobre počula jeho meno." zasmiala sa. Ako to, že si všíma veci, ktoré by nemala?! 

"Čo by bolo? Čo s ním?" spýtala som sa hlúpo a čakala, že mi zožerie to, že neviem o čom hovorí. Ale nezožrala. "Zlatko ja nie som slepá. Vidno ako sa na teba túžobne pozerá a aj ty na neho." sklonila som hlavu a začala sa hrať s rukami. Mama sa postavila a potiahla ma za ruku. "Pri tejto téme sme neskončili. Poď. Idem ťa pripraviť na ples." usmiala sa. Prišli sme k šatníku a ja som vytiahla modré šaty, ktoré som si nedávno kúpila. Mama sa začala hrabať hlbšie až kým nevytiahla to čo potrebovala. 

"Ale ten Justin, no...je chutný." rozplývala sa. "Mami! Je to môj bodyguard, pracovník v dome." ale aj chlap. ktorého milujem. Ups...vážne som teraz priznala, že ho milujem?! 

"Ale si pri ňom nervózna a stále sa na seba tak chutne pozeráte. Je to rozkošné." zasmiala sa a už ma ťahala k posteli. 

Vyzliekla som si oblečenie, ktoré som mala na sebe a mama vyťahovala korzet."Mami toto potrebovať nebudem.Nie sme v piatom storočí." upozornila som ju. "Ja viem ale bude to yzerať lepšie." nie nebude. Budem sa len zbytočne dusiť. Aleviac jej odvrávať nebudem. Nemalo by to význam. Podala mi ho a ja som si ho omotala okolo tela. Mama mi ho zviazala a ja som sa poriadne nadýchla. "Je to nepohodlné." zašomrala som.

"Nezťažuj sa dobre?" obliekla som si šaty a potom ma mama učesala. Vyzerala som dobre. "Hotovo." povedala keď mala všetko dokončené. Pozrela som sa do veľkého zrkadla a takmer mi spadla sánka. Bolo to nádherné! 

Už sa teším až ma uvidí Justin. Bude celý bez seba. Nad touto myšlienkou som sa musela potichu zasmiať. 

"Máme ešte čas. Nechceš mi povedať o tom Justinovi?" uškrnula sa a v očiach sa jej lišiacky zablyslo. "Nie je čo." "Ale no tak. Viem, že ťa k nemu niečo tiahne a chcem aby si vedela, že je to v poriadku. Povedz mi to." vzdychlasom. Mamu je dosť ťakžké nejako odbiť. "Neviem čo to je. Nikdy som to nezažilaa páči sa mi to. Ale sú tu veci, ktoré nemôžem len tak prehliadnuť. On má 22 a ja16! Je oveľa starší a nikdy by sa nezamiloval do decka ako som ja! Je pravda, že mi to povedala pobozkal ma ale..." v momente som prestala. V duchu som sa prekliala keď som to povedala. "On ťa pobozkal?" spýtala sa ma opatrne.

"Nechaj to tak mami." "Dobre pokračuj." 

"A keby otec zistil čo sa tovlastne deje, vyhodil by ho. Nemôžem riskovať jeho prácu kvôli mojim nezmysleným citom." bola som sama zo seba sklamaná. Teraz som musela znieť ako zamilovaná. A viete čo je ešte horšie?! Je to pravda! Som zamilovaná! Som zamilovaná do staršieho chlapa, ktorý by prišiel o prácu keby to vyšlo na povrch. Na ten zvrátený povrch, kde je môj otec! 

"Miluješ ho." hesla. "Ja viem. Alenemôžem ho mať. Asi to bude tak ako to povedal otec. Kráľa si mám vybrať spomedzi mojich nápadníkov. Čiže Adama." posmutnela som. Nechcela asom Adama!!  "Ja viem, že si smutná a myslíš si, že si sa zamilovala do toho nesprávneho, ale nie je to tak. Uvidíš,raz sa ukáže, že Justin je ten pravý. Len musíš vydržať."

Mamine rady väčšinou vždy zabrali ale teraz to nemôžem povedať. Nie len, že mi dala nezmyselné šance, že raz by som bola s ním, ale povedala,že mám vydržať. Nechcem. 

"A teraz poďme lebo prídeme neskoro." chytila ma za ruku a otvorila veľké hnedé dvere. Stál tam Justin. Čo ak to všetko počul?! 

"Nemal si byť dole?" spýtala somsa ho. On len pokrčil ramenami a ďalej sa venoval jeho činnosti. Prezeraniu si ma. Mala som pravdu. Bol celý mimo! Vzal ma za ruku a viedol ma dole kde už boli všetci. Ajrodiny, ktoré som ja osobne nepoznala.

"Len tak mimochodom, všetko som počul a chcem ti povedať, že ťa tiež milujem." šepol a ja som ostala ohromená jeho slovami.