Life Princess

Part nineteen

Z pohľadu Justina:

Celým svojím bytím som si bol istý, že mi Alexandra chýba. Nemohol som sám sebe uveriť, že som jej niečo také urobil. Ale mal som možnosť výberu medzi ňou a mojou rodinou. Vybral som si rodinu, pretože som si myslel, že je to správne. Úprimne, aj teraz si to myslím ale chcem vedieť či je Alex aspoň v poriadku. Či nemá vážne problémy.  

"Justin poď sem prosím ťa!" počul som ako zakričala moja mama. Odkedy som pri nich tak sa máme dobre. Navzájom sa viac spoznávame a užívame si to, čo nám bolo odobraté pred tým. Jazzy a Jaxon sú najlepšie deti na svete.Neskutočne som si ich obľúbil a aj oni mňa. Otec sa snaží byť pre mňa príkladom aj keď to už nepotrebujem. Som predsa dospelý. 

"Čo sa deje mama?" spýtal som sa jej lenivo keď som prišiel za ňou. "Nič. Chcela by som sa s tebou porozprávať o .....no o Alex." 

"Mama povedal som vám, že to nechcem rozoberať. Je to moja a jej vec, nie vaša." odsekol som. Niekoľko krát sa so mnou snažila hovoriť o tej veci. Chcela aby som sa jej otvoril no nešlo to. Nechcem ju zaťažovať mojimi pocitmi, ktoré sú aj tak nepravidelne zmiešané. 

"Ja viem Justin. Ja viem. Ale aj tak to s tebou chcem prebrať. Nie je normálne aby si na ňu myslel 24 hodín denne." "Ja na ňu nemyslím. Nie tak často." zaklamal som. Áno, bolo to klamstvo a vedela to aj mama. Myslel som na Alex vždy keď sa dalo. 

"Justin, si môj syn. Neboj sa povedať mi to. Ak si myslíš, že si mal odísť s ňou namiesto toho aby si zostal tu pri nás tak stále ju môžeš nájsť." 

"Čo? Nie, ja to rozhodnutie neľutujem. Ste moja rodina. Konečne som vás našiel a chcem ostať s vami. Aspoň niekoľko mesiacov, kým nebude všetko tak ako má byť." rozhodil som rukami do vzduchu.

"Ale s Alex nebude všetko v poriadku, Justin." povedala a odišla. 

Čo tým myslela? Čo tým chcela povedať? Že sa Alex utápa v slzách a chýbam jej? 

Ak by som jej tak veľmi chýbal tak by mi aspoň zavolala. 

Zavrčal som nad tým a šiel do svojej izby. Hodil som sa o posteľ a hlavu sklonil do dlaní. Prečo musí byť všetko tak ťažké? Prečo je život taká sviňa a nemôže sa mi stať niečo dobré?! 

Spoznal si Alex a to bolo v tvojom živote dobré. Ale ty si ju nechal ísť. 

Dvere od izby sa otvorili a dnu vošiel otec. "Aj ty ma chceš poúčať o tom, že sa mám otvoriť vlastným rodičom?" 

"Nie. Prišli noviny a mal by si to vidieť. Jedná sa tam o Alexandru." hodil mi ich na posteľ a odišiel. 

Alex? Prečo by bola v novinách?! 

Schmatol som ich do ruky a začal čítať veľkú titulku. 

Holandská princezná utiekla z paláca a majetok nechala jej sesternici!

Ona utiekla? A všetko nechala Tatiane?! Prečo to urobila? 

Hodil som noviny na zem a začal premýšľať kam by tak mohla ísť. Nikoho nemá. Jej jediná rodina je v paláci tak kam by šla? 

Jedine keby ju niekto zastavil a.......nie na to nemôžem ani len pomyslieť. Určite je v bezpečí, veď sa o seba predsa vie postarať. O tom aj ty sám pochybuješ Justin. ozval sa môj rozum. Nie! Určite je v poriadku, len...len ju musím nájsť. 

Áno! Presne to urobím. Nájdem ju. 

Vybehol som z izby za mamou a začal hovoriť. 

"Chceš aby som sa ti otvoril?! Tak fajn. Áno milujem Alex a práve teraz som čítal, že zdrhla a ja ju musím nájsť! Neviem či je v poriadku, či nepotrebuje pomoc alebo či ešte vôbec žije! Musím ju ísť hľadať mami. Musím!" pozrel som sa jej zúfalo do očí ako na mňa zarazene pozerala. 

"Choď." usmiala sa na mňa. 

Teraz mám cieľ, ktorý musím splniť. Musím nájsť Alex a uistiť sa, že je v poriadku. A potom...potom uvidím, čo bude ďalej. 

Jediné čo mám teraz v hlave je to, že musím nájsť Alex.