Broken Love

16.kapitola

Adama som spoznala v devätnástich. Bola som prváčka na výške, stratená, znechutená a mimoriadne naivná. On bol o rok starší, o rok skúsenejší, pripravený získať si ma na svoju stranu od momentu, kedy ma prvýkrát uvidel. Všetko to začalo stretom našich pohľadov, na jednej prednáške z matematiky, na ktorej som sa ocitla omylom, keď som si nešikovne pomýlila čísla miestností.

Dodnes neverím v lásku na prvý pohľad, ale to čo sprevádzalo moje začiatky s Adamom sa nedá nazvať inak, len rýchle splynutie citov. Jeden pohľad viedol do jedného úsmevu. A ten úsmev sa po jednej zdĺhavej a mimoriadne neprospešnej prednáške, transformoval do slov, keď ma Adam čakal pred dverami prednáškovej sály. Najprv ma pozdravil, potom sa znova usmial a zvyšok sa niesol v ľahkom rozhovore, ktorého znenie si takmer vôbec nepamätám.

Stačilo mu pár minút v mojej spoločnosti, aby ma pozval na rande. A môjmu zlomenému ja, trvalo šesť dni, kým som bola schopná a ochotná s jeho pozvaním súhlasiť.

Nevzdal sa, aj napriek môjmu tvrdohlavému odmietaniu, a tak ma jeden večer, s mojím konečným súhlasom, vzal do jednej z tých luxusných reštaurácií, kde potrebujete rezerváciu pár dni vopred. Celý čas sa správal ako džentlmen a ani raz mi nedal pocítiť, že som niečo menej, než ľudia okolo nás. Otvorenie dverí, odsunutie stoličky, ľahký dotyk dlane na tej mojej, keď som cez jednotlivé sústa šťavnatej bravčovej panenky, rozprávala o tom, čo študujem, odkiaľ som a čo v živote vlastne hľadám.

Celkom som popadla jeho čaru a najmä tomu, že o mňa javil záujem niekto ako on. Vysoký, mohutný, s vlasmi zostrihnutými blízko hlavy a hypnotizujúcimi očami, ktoré sa dokázali vpíjať do tých mojich takmer pri každej príležitostí. Večera prehupla do ďalšej a tá do nasledujúcej, ktorá bola sprevádzaná smiechom a prvým bozkom na pery.

Čím viac trávila času v jeho prítomnosti, tým viac som cítila záchvev emócií pri každom jeho nežnom dotyku, či zdĺhavom pohľade. A tak sa týždne prehupli do mesiacov, mesiace do rokov a Adam pre mňa znamenal čoraz viac. Ibaže cez tú pozlátku a cez všetko to pekné, som nevnímala to, čo sa skrývalo pod povrchom. Ako sa Adam občas bezdôvodne rozčúlil a zase rýchlo upokojil. Ako si ma majetnícky tlačil k sebe a ako ma brával na večeru ďalej od Univerzity. Nikdy ma nezoznámil s jeho skutočnými priateľmi, iba so spoluhráčmi, ktorý sa tvárili, akoby som bola len ďalšia trofej zo zbierky. Po dvoch rokoch spoločného vzťahu nepoznám ani jeho rodičov, ani súrodencov a nakoniec možno ani samotného Adama.

Pomaly začínam sama sebe všetko spochybňovať a premýšľať, či ešte stále nie som tou naivnou devätnásťročnou Maddie, ktorá padla do náruče prvého, ktorý o ňu prejavil skutočný záujem. Adama ľúbim, tým som si stopercentne istá, pretože som jednoducho osoba, ktorá dokáže a chce ľúbiť všetko to pekné, aj všetko to škaredé. Ibaže do akej miery je láska a láskou, a do akej len potreba s niekým byť?

„Deje sa niečo?" spýta sa ma udychčane Carla, keď obe zastaneme pri jednej z drevených lavičiek v parku. Mám obrovské nutkanie sa posadiť, ale miesto toho ostanem stáť a začnem si naťahovať svaly, ktoré sa ešte stále nestihli spamätať z víkendového ošiaľu.

„Nie, nič," hlesnem stroho, pozorujúc ako napodobňuje moje pokusy o strečing. „Prečo sa pýtaš?"

Mávne rukou a s hlasným výdychom sa posadí priamo doprostred lavičky, naďalej ma sledujúc pohľadom. Na rozdiel odo mňa na nej nie je ani vidieť, že by práve odbehla niekoľko desiatok kilometrov. Vlasy má uhladené vo vysokom chvoste, ktorý jej sedí na ramene, športové oblečenie dokonalé zladené a na jej tmavej pokožke nie je ani kvapka potu. Za to ja cítim cícerky stekajúceho potu na spánkoch, na zátylku a aj nad elastickým pásom teplákových šortiek. Som skrátka rozhodená a to nie len emočne, ale aj fyzicky.