Broken Love

14.kapitola

KOVA

Kebyže čo i len náznakom tuším, ako sa táto Fizzyho bláznivá párty bude vyvíjať, zrejme by som mu ju zatrhol, tak ako to bolo aj s dídžejom, čokoládovou fontánou a ohňostrojom, ktorý Fizzy plánoval vypúšťať priamo z balkóna. Práve teraz by som radšej uvítal živú hudbu, lepkavé stopy po čokoláde aj Fizzyho hlúpy ohňostroj. Všetko by bolo lepšie, ako to, na čo sa momentálne musím nedobrovoľne pozerať.

Pohnem sa ešte skôr než mojej hlave dôjde, že to, čo sa odohráva v kuchyni, nie je mojou starosťou. Fizzy je Fizzy. Devon má tiež svoju vlastnú hlavu a Maddie... je pre mňa vyškrtnutá minulosť.

„Nevidíš, čo vyvádza tvoja frajerka?" zrúknem smerom k Adamovi, keď sa mi ho konečne podarí nájsť rozvaleného na gauči uprostred nehynúcej zábavy. Asi toľko k mojej nelogickej tendencie starať sa do vecí a do ľudí, ktorý nie sú mojou starosťou. Adam na mňa úskokom pozrie a svoj pohľad opätovne nasmeruje na blonďavú ženu po jeho boku, ktorá sa k nemu tlačí s blaženým výrazom na tvári.

Vyzerajú pohodlne. Až príliš pohodlne.

„Maddie momentálne nie je môj problém," odvetí ľahkovážne a zamáva predo mnou rukou, akoby tým zakončil celú našu debatu.

Ibaže ja som neskončil. Ani z ďaleka. „Spýtam sa to ešte raz," pristúpim bližšie k nemu, aby ma počul a rozumel každé moje slovo. „Nevidíš. Čo. Vyvádza. Tvoja. Frajerka?!"

Konečne dvihne hlavu a pozrie na mňa cez zúžené obočie. „Baví sa. Čo je na tom?"

Otočím sa smerom ku kuchyni, kde sa Devon, Maddie a Fizzy neustále pokúšajú napodobniť nejaké tanečné kreácie, ale všetko to skôr pripomína chaotické pohybovanie zo strany na stranu. Bavia sa, v tom má Adam pravdu a všetko je to v poriadku, až na fakt, že všetci tam stoja bez tričiek, odhodlaní pokračovať vo svojom divadielku, akoby tento byt nebol naprataný cudzími ľuďmi.

Poznám Fizzyho dostatočne dlho, aby som dokázal podľa výrazu na jeho tvári určiť, aké ma plány. A tie plány vôbec nie sú dobré.

„Tebe nevadí, že si jej prsia momentálne obzerajú všetci chlapi v tejto miestnosti?" prekričím hlasnú hudbu, keď sa opäť odhodlám na pár sekúnd odvrátiť pozornosť z kuchyne smerom k Adamovi. Tvári sa stále rovnako unudene, ibaže tentokrát si k perám pritiahne plastový pohár čo má v ruke a pomyká oboma plecami.

„Sú to len kozy, došľaka. Navyše sa Maddie nemá čím chváliť, tak nech sa len dívajú," skonštatuje usmievajúc sa cez zotrvávajúci zamračený výraz. „A keď sme už pri dívaní sa..." celkom ignoruje, ako sa mu ruka ženy po jeho boku postupne vytráca pod tričkom. „Všimol som si, ako si sa na ňu pozeral ty, Kova," kývne hlavou a jeden kútik pier sa mu nadvihne v ironickom úškľabku. „Chceš ju pojebať rovnako ako každý chlap v tomto byte."

Pohnem sa, sprudka a inštinktívne a potom rovnako prudko zastanem. Hovorí za neho alkohol a ja nemám právo brániť sa. Nie tu. A už vôbec nie päsťami.

Adam sa málinko vystrie, ale miesto toho, aby začal konať a konečne urobil vo veciach poriadok, pritiahne si blondínu bližšie k sebe a nechá ju ďalej sa ho dotýkať, tvár formujúc do výrazu, ktorý sa podobá na blažený. Cez to všetko mi venuje ďalší úsmev. Širší a provokačný, akoby doslova čakal, že sa na neho vrhnem. „Nuž, smola kamarát, jediný, kto ju dnes večer pojebe budem ja. A že si to ty, dám si na tom poriadne záležať."

Aj napriek tomu, ako veľmi prahnem schmatnúť ho za krk a otrieskať mu hlavu o najbližší tvrdý povrch, ostávam naďalej stáť, rovnako pokojne. Nebudem reagovať. Nedovolím, aby tie slová mali také účinky, po akých pátra. Verím však, že sa raz nájde niekto, kto päsťou vymaže úsmev z jeho tváre, raz a navždy. A možno bude stačiť ešte jedno slovo, jedna zle mienená poznámka a tým niekým budem v priebehu sekundy ja.