Broken Love

41.kapitola

„Novoročná párty? Súkromné oslavy? Čo príde neskôr, detské párty a divadelné predstavenia?" Carla stojí na bare, dvíha sa na špičky bielych tenisiek a svoje rozhorčené otázky na mňa valí skrz zovreté pery z ktorých jej visí hrubá, sýtočervená stuha. Obe ruky má vo vzduchu a stuhu postupne vo volánikoch pripevňuje špendlíkmi na drevený výklenok, aby Legacy aspoň na pár hodín stratil klubový podtón. Či sa jej to darí nedokážem vôbec posúdiť. Pretože doslova tŕpnem zakaždým, keď sa sprudka pohne, alebo cúvne, aby skontrolovala svoju prácu. Možno preto už dávno nevykladám čisté poháre z umývačky riadu, ale pevne ju držím za obe lýtka. Posledné, čo ja a tento klub dnes potrebujeme, je to, aby Carla skončila rozčapená na špinavej podlahe.

„Ber to pozitívne," zašepkám, lebo na rozdiel od Carly, nemám odvahu zvyšovať hlas a prilákať tým Wesovu pozornosť. Ten je našťastie už niekoľko minút zašitý vo svojej kancelárií, čo mi však nezabraňuje v tom, že každých pár sekúnd napäto otáčam hlavu a očakávam jeho príchod. „Aspoň si privyrobíme."

Moja hraná pozitivita sa nestretáva s reakciou, ktorú sa snažím vyvolať a miesto súhlasu na mňa Carla zazrie pohľadom, čo ma hneď umlčí. „Peniaze sú to posledné, čo ma teraz zaujíma," opäť málinko cúvne a ja ju bez dychu pridržiavam, akoby nestála iba pár metrov nad zemou. Aj za značnú výpomoc si vyslúžim podobný zamračený pohľad, ktorý mi je len ďalším dôkazom toho, že nie som jediná, kto nemá dobrú náladu. Za môj schmúrený a sčasti utrápený výraz môže situácia spred pár dní a to, že nedokážem myslieť na nič iné, len na fakt, ako hlúpo som sa zachovala. A všetko je ešte horšie, keďže Kova sa mi neozýva a od toho incidentu a Fizzyho „skvelého" načasovania, som ho ani nevidela.

„Môžem sa staviť, že hneď ako vylezie zo svojho útulného kanclíka, bude hundrať a nič sa mu nebude páčiť, načo som sem vôbec prišla?" frfle si popod nos a ďalej špendlí a kontroluje, nebezpečne sa nakláňa a skúša moju trpezlivosť, takže začínam premáhať nutkanie ju z toho baru jednoducho zhodiť, len aby sa mi lepšie dýchalo. „Inak," povie o čosi pokojnejšie. „Som prekvapená, že si prišla."

Je streda, normálny pracovný deň, no pre Legacy je toto prvá súkromná oslava narodenín niekoho, kto sa zrejme kúpe v peniazoch. Dnes nás nečaká žiadna tematická párty a hrba zdeptaných študentov po trojdňovom maratóne prednášok a skúšok, len pozvaní ľudia a šťastný oslávenec. „Prečo?"

„Veď vieš," zatiahne ironicky. „Posledné týždne sa iba skrývaš, s nikým neudržuješ kontakt, nechodíš do práce," pokračuje zarývajúc tým do citlivého miesta. Viem na čo naráža. Na to moje ticho spred pár týždňov, kedy som ignorovala jej telefonáty a nakoniec aj tento rozhovor. Ale raz to muselo prísť. A podľa dnešnej Carlinej nálady to nebude príjemné.

„Bolo to odo mňa hlúpe," priznám a následne sa aj ospravedlním, aj keď chápem, že jednoduché prepáč vecí nevyrieši. Je to len slovo.

„Som tvoja kamarátka, Maddie," povie odhodlane, zabúdajúc na prácu. Zhora sa na mňa díva a ja jej pohľad mlčky opätujem. Aj keď situácia v akej sa nachádzame – a to, že ju stále pridržiavam – vyzerá dosť komicky. „Nechcem, aby si ma ignorovala zakaždým, keď sa v tvojom živote niečo poserie. Chápem, bola si smutná, potrebovala si byť sama," rozhodí rukami a ja pevne stlačím sánku aj zovretie na jej lýtkach, keď sebou málinko zabalansuje. „Som tu na to, aby som kúpila víno, prišla k tebe a spoločne by sme nadávali na osud a na chlapov. Miesto toho mám pocit, že mi vôbec nedôveruješ a všetko dusíš len v sebe."

„Prepáč," zopakujem a naozaj to myslím vážne. Od tragického rozchodu s Adamom nerobím nič, len všetkých od seba odtláčam. Nechodievam behať. Bojím sa znova začať nový vzťah. A ako vidím, rúcam si aj dôležité priateľstvá.