Broken Love

39.kapitola

Som späť v práci a úprimne priznám, že to nie je najjednoduchší návrat. Wes ma zamestnáva viac než inokedy. Na bare, v sklade a dokonca ma prvýkrát pošle aj medzi ľudí, robiť niečo, čo som v živote nerobila. Ibaže, keď zbadá, ako sa mi na dlani trasie tácka s desiatkami pohárikov, rýchlo si tento trest rozmyslí a ja opätovne končím v sklade, na mieste, kde ospevovaný klub Legacy poznám asi najlepšie. A som rada, že nemusím byť za barom v ohlušení techno hudby a stovky ľudí, čo sa navzájom prekrikujú a keďže nedávno začal letný semester, vôbec s týmto vyjadrením nepreháňam a klub doslova praská vo švíkoch. Navyše, Carla ma vraždí pohľadom a zreteľne mi naznačuje, že mi dve sa musíme, čo najskôr porozprávať a ja si chcem na pár hodín ušetriť nervy aj hlavy bôľ, lebo mi je vopred jasné, že ma Carla zodrie z kože už len pre to, že som jej v stave totálnej úzkosti nedvíhala telefón.

Najdôležitejšie je však to, že som tu a že tá melodramatická a ustráchaná Madeline sa odplazila do ďalekej časti môjho mozgu a dáva mi dočasne pokoj. Predsa len, nejako si musím zarobiť, ak chcem ostať v New Yorku a vo svojom novom luxuse, v ktorom sa konečne začínam ako tak udomácňovať. Kufor je vybalený, skrinky v kuchyni sú plné jedla a všetko začína mať svoje miesto. Je to dobrý pocit. Začínať od znova. Od nuly. A presne to chcem urobiť. Nie som prvá a nebudem ani posledná, kto naivne veril v lásku, len preto, aby zistil, že to celý čas bolo iba klamstvo. Adamove dotyky si budem vždy pamätať, ale nebudem sa nad nimi viac trápiť, ako to bolo posledné dni, ba naopak, budú dokonalou pripomienkou toho, čím som si prešla.

Neviem, odkiaľ sa vo mne odrazu berie takéto odhodlanie, ale Kova má jednoznačne pravdu, nemôžem sa skrývať a dovoliť Adamovi, aby ma postupne obral o všetko.

„Hm," Devon si rukou ledabolo uhladí vysoký chvost hustých blonďavých vlasov. Robí to už asi štvrtýkrát, spolu s tým zamysleným zahmkaním, ktoré neviem nijako rozlúštiť.

Sme tu obe zatvorené už niekoľko minút a vôbec neviem, aký zmysel má táto práca, ale ak za to dostanem peniaze, nemala by som nad tým zbytočne uvažovať. Aj keď, jedna časť mňa si myslí, že nás tu Wes posiela schválne, lebo obe stále pletieme objednávky a nie sme také zručné, ako by chcel. Všetko je však lepšie, ako večné potenie sa za barom. Aj to, ako ma Devon celý večer zaujato pozoruje. „Si v poriadku?" spýtam sa jej, keď opäť zopakuje svoje hlasné zahmkanie. Momentálne som jediná, kto tu pracuje, lebo Devon sedí na jednej z debničiek, nohy má vystreté pred sebou a jej pohľad na mne doslova visí, čo vôbec nie je príjemné.

„Uhm," súhlasne pohne hlavou, ale ani na sekundu sa nepozriem inam.

Dobre, toto už začína byť až príliš. „Si si istá?"

Najprv krátko prikývne a potom si kolená pritiahne bližšie k sebe, zloží na ne obe dlane a jej tvár nadobudne neistý výraz. „Nie som človek, ktorý sa dokáže pre niečo len tak nahnevať, Maddie," povie mi s náznakom sileného úsmevu a dlaňami si začne šúchať kolená, akoby táto konverzácia bola pre ňu istým spôsobom nepríjemná. „Preto ti dávam priestor všetko mi vysvetliť, prv než si o tom urobím svoj vlastný názor. Myslím, že je to fér."

Nerozumiem a to sa mi musí aj odzrkadliť na tvári, keďže cítim, ako zúžim obočie. „Urobila som niečo nesprávne?" pozriem sa za seba na vysoký regál a očami pátram po príčine, ale nie je možné, aby som pre niekoľko dní neprítomnosti, len tak vyšla z cviku.

Keď sa otočím späť k Devon, na perách má úsmev a to aspoň na chvíľu odľahčí napätú atmosféru. Teda až do momentu, kým znova neotvorí ústa a nepreradí mi príčinu jej zvláštneho správania. „Prečo si ku mne nebola úprimná a nepovedala mi, že medzi tebou a Kovom je niečo viac?"