Svadobná hostina

3.1K 156 3
                                    

Moje telo sa triaslo a nohy ma akoby nechceli počúvať. Akoby vedeli , že sa vydávam za nejakého psychopata. Celý život som dúfala , že si raz  vezmem manžela ktorý ma bude milovať celým srdcom a budeme mať spolu 3 krásne deti. Moju predsavu o vysnívanom manželovi prerušil dotyk na mojich rukách. Upriamila som zrak ,na Daniella, ten si ma celú premerial.
,, Vyzeráš krásne ." odvetil , ale ja som na neho hodila len griamasu.
,, Ja viem ." odvetila som celkom sebaisto. Daniell sa tváril , akoby  to nepočul . Môj zachvíľu budúci manžel  ma chytil za ruku, to bol jasný signál , že obrad práve začína. Pred nami stál kňaz ,pripravený zosobášiť dvoch ľudí. ( Vlastne len jedného ;-) ) Obrad bol celkom v príjemnej atmosfére.  Kňaz občas zavtipkoval a hneď bol svet krajší. Ja som si práve  užívala slnečne lúče. Dnes je ďeň , keď niesom slobodná ako kedysi. Dnes tu sedím pri hlavnom stole na svadobnej hostine , vedľa môjho manžela. Ľudia k nám nosia všelijaké dary , ktore má momentálne nezaujimajú. Rozmýšľam len nad tým čo bude ďalej ? Uvidím niekedy svoju mamku, Elis ešte niekedy ? Ľudia by si povedali , že svet môže býť krajší ak  budeme pozitívne myslieť. No lenže ako môžem žiť celý život s človekom ktorého nemilujem , ani nikdy nebudeme? Keď som sa chcela postaviť zo stoličky , chytila ma Daniellova ruka.
,,  Musíme si ísť zatancovať 1. tanec " oznámil mi.
,, Ja nemusím ísť tancovať s nikým " vykríkla som trochu hlasnejšie.
,, Jednoducho pôjdeš a basta ! Zabudla si predsa , že si mojou manželkou ktorá ma má ctiť, počúvať, vážiť a milovať ? Nepočúvala si predsa kňaza ?"
,, Takto , kňaz určite toto  všetko nemyslel vážne. A to s tým milovaním, počúvanim a ctením si si veľmi zle vyložil. Aby bolo jasné ,ja ťa určite nikdy nebudem  ctiť , milovať a počúvať už vôbec nie. Veď človek by bol slepý , keby si nyslel že áno . " Vysmiala som sa mu do tváre.
,, Ale budeš a to vždy ! Aky by som bol ja ,ale manžel keby som ťa neprinútil? Ale prosím ťa nebuď naivná , že ma nebudeš počúvať. Mňa totižto počúvaju aj vtáky na oblohe  a nie nejaká uplakaná , rozmaznaná žena , ktorá nevie čo chce !" Tak som sa nahnevala , že som mu vlepila dosť silnú facku.
,, Toto si prehnala !" Daniell ma chytil za zápestie a začal mi ho krútiť do strany. Ostatný sa len prizerali , ale nikto z nich nepovedal ani slovo.
,, Okamžite sa mi ospravedlň !" zvrieskol Daniell. Ja som ostala stále ticho.
,, Davaj !" zvrieskol ešte hlasnejšie.
,, Neospravedlním sa takému psychopatovi ako si ty !" zvrieskla som aj ja . Daniellove oči boli tak temné. Zrazu začal do mňa kopať. Ja som , len očami prosila ostatných nech mi pomôžu. Nikto mi samozrejme nepomohol. Daniell prestal s kopaním do môjho brucha ,  ale začal ma dusiť.
,, Nepočul som !" hovoril tak nahnevane , že som si myslela,  že tu zomriem.
,, Prepáč." odvetila som priškrteným hlasom. Daniell sa viťazoslávne usmial a zvolal :
,, Každý , prosím vás pokračujte v zábave. Dúfam , že ma chápete ako som sa zachoval pred pár minútami. Moju manželku ešte čaká svadobné prekvapenie. Ďakujem za pochopenie , užite si ešte zvyšok našej svadby." Daniell ma stiahol za lakeť a viedol ma naspáť do domu. Prešiel pár chodbami až zastavil pred izbou , ktorá bola tá  izba , kde som sa zobudila v to  ráno keď ma uniesol.
,, Prepáč , zabudol som ti oznámiť , že tu budeme obidvaja . Totiž vysvetlím ti to jednoducho , toto je naša spálňa.

...

Ahojte,
ako sa vám páčila táto časť ? Ďakujem za votes a komentáre.

Upíria LáskaWhere stories live. Discover now