Upíria Láska

Obava

Možno tu nemusím ostať. Môžem sa predsa pokúsiť újsť. Nejak to musí byť možné. A čo keď ma Daniell  chytí a tak zabije ? Nie, nie nemôžem myslieť na negatívne myšlienky. Jedina vec po ktorej túžim je to , že chcem žiť život s mamkou, Elis ako pred tým. Možno by som nemala čakať na záchranu , ale mala by som sa záchraniť sama. A aj tak urobím ! Dnes po večeri sa pokúsim újsť. Je mi jedno ako , ale podarí sa mi to ? Moje vnútro hovorí jasné nie, ale ja sa nemôžem zaoberať zlými myšlienkami , ktoré mi neustále vrtajú v hlave. Možno by mi Matteo vedel pomôcť. Je to šialené , ale ja sa ho na to musím spýtať. Moje škvrkájuce brucho som teraz neriešila. Hlad musí počkať. Teraz chcem vyriešiť môj útek. Tajne som dúfala, že mi Matteo pomôže. Ja viem čo sa stalo medzi nami, ale možno preto by mi mohol pomôcť. Vkročila som do Matteovej izby , no ten tam nebol. Na zemi bolo rozhádzané jeho oblečenie. Z kúpeľne vychádzali zvuky tečúcej vody.
,, Matteo !" zakričala som na neho. Asi ma nepočul pretože mi neodpovedal. Sadla som si na jeho posteľ a netpezlivo vyčkávala kým sa osprchuje.  Možno som vyčkávala, až pridlho pretože zdá sa mi akoby som tu sedela najmenej hodinu. Nakukla som do kúpeľne , ale Mattea som nevidela. Opatrným krokom som vstúpila do kúpeľne a opäť sa ozvala.
,, Matteo si tu ?"
,,Rose."ozval sa Matteo zoslabnutým hlasom spoza sprchovacieho kúta.
,, Matteo čo sa ti stalo?" Otvorila som dvierka od sprchovacieho kúta a videla Mattea v kalúži krvi. Jeho vlasi boli celé od krvi. Akoby si rozbil hlavu.
,, Matteo neboj, už som tu. Budeš v poriadku sľubujem."
,, Ďakujem Rose. Si veľmi statočne dievča." Bolestivo sykol a privrel oči z návalu bolestí , ktoré ho teraz sprevádzali.
,, Daniell, Daniell !" zakričala som tak hlasno, že ma museli všetci v tomto dome počuť. Dvere od Matteovej izby sa rozleteli. V dverách stál Daniell s dvoma sluhami.
,, Rose si v poriadku ?" opýtal sa s obavami.
,, Zrazu sa zaujímaš či som vporiadku. Ale som. No Matteo ten je zranený. "
,, Čo sa mu dopekla stalo ?" Daniell si v zúfalstve prehrabol vlasy. No nezdal sa rozrušeny z tejto situácie tak ako ja.
,, Rýchlo zavolajte záchranku a nech si pohnú." Zakričal na sluhov vedľa neho a roztrol si svoje  tričko. Podal mi ho a ja som ho s nechápavým pohľadom prijala.
,, Rose ja chytím hlavu Matteovi a ty mu ju mojím tričkom obviažeš. Rozumieš ? " Prikývla som a opatrne podišla k Matteovi.
,, Matteo možno to bude trochu bolieť." Upozornila som ho skôr, ako som jeho hlavu obviazala.
,,Mhmmm." Matteo len opäť bolestne sykol. Obmotala som tričko okolo krvajujúcej rany na hlave. Ihneď  látku nasiakla krv.
,, Za 5 minút príde záchranka." zvolal jeden zo sluhov.
,, Ďďď-aaa-kujem." Ozval sa Matteo .
,, Tíško.Zbytočne sa nenamáhaj." Usmiala som sa na Mattea, aj keď som vôbec nemala chuť usmievať sa.
,, Sanitka čaká pred domom." Oznámil Daniell a spolu sme ho vyniesli, až pred dom. Zachránari ho položili na lehátko a naložilili ho do sanitky.
,, Môžem sa opýtať čo mu je ?" opýtal sa Daniell.
,, To zistíme, až v nemocnici, ale teraz viem len povedať, že ma rozbitú hlavu a otras mozgu."
,, Ach jemine." Vzdychla som si. Veľmi sa bojím o Mattea. Dúfam, že bude v poriadku.
,, Prepáčte, ale mohli by sme ísť s ním ? " Musela som sa na to opýtať mladého záchranára stojacého vedľa Daniella.
,, Môže s ním ísť len jeden. Poďla toho kto ho zachránil." oznámil nám záchranár.
,, Rose ho prvá našla." Daniell sa na mňa povzbudzujúco usmial a privinul si ma do objatia. Chcela som sa odtrhnúť, ale to som teraz riešila ako posledné.
,, Pôjdem s ním." Podišla som ku sanitke a nastúpila som si do kufra vedľa Mattea na lehátku. Sadla som si na stoličku, ktorá bola upevnená na stene.
,, Dávaj pozor na Mattea." zakričal Daniell pred tým ako záchranár zavrel dvere. Zobrala som Matteovu ruku do svojej, a už som len cítila ako sa auto pohlo.

Ďakujem za prečítanie tejto kapitoly. Dúfam, že sa Vám táto časť páčila.😚😄