Upíria Láska

Elisine Vysvetlenie

Elis išla najmenej 130km/h. Od úteku, už ubiehli asi 2 hodiny. Na ceste nebolo žiadne auto, ktoré by sa za nami vlieklo. Možo to je preto, že je noc a bežne na ceste nechodí nejak veľa áut. Ale bol by Daniell schopný nechať ma len tak odísť? Na Daniella sa mi to vôbec nehodí, skôr v tom bude nejaky zádrheľ. Aj keď za nami nejde žiadne podozrivé auto určite nás sleduje z nejakého mňe nevedomého miesta. Možno sa na nás niekde smeje aké sme hlúpe. Mrkla som jednym očkom na Elis, ktorá vyzerala dosť zničene. Jej oči sa privierali a nebyť toho Energy drinku, ktorý jej každým napitím dal aspoň aku takú energiu, tak by tu zaspala. Moje telo nebolo určite, až tak unavené ako mojej najlepšej kamarátky. Ale ani ja som nebola ako ranné vtáča.
,, Elia ja viem, že si unavená, ale ako si ma vôbec našla? Nechápem tomu ako si to vôbec dokázala" prehovorila som po dlhšom tichu.
,, Rose ja neviem ako ti to všetko povedať. Je to na veľmi dlho, ale poviem ti to v skrátke. Moji rodičia chceli mať, už dlhšiu dobu dieťa, ale sa im to nedarilo. Chceli si adoptovať dieťa, tak sme spolu všetci pozerali stránky na adopciu, až sme na jednu narazili. Na jej titulnej stránke boli napisaní riaditelia tejto adopčnej služby. Jedno meno ma zaujalo. Jeden z riaditeľov firmy bol muž s menom Daniell Stonson a pri jeho mene bola aj fotka. Moja mama s ním volala pretože sa chcela spýtať viac informácii ohľadom adopcii. Spýtala sa ho aj na vek a ten jej povedal, že má 42 rokov, a že má veľa skúseností s týmito službami. Pamätáš si na tu tabuľky na chodbe našich minulých absolventoch? Začala som si ich prezerať, len tak zo srandy. A zrazu mi to nesedelo. V roku 1975 som zazrela muža s menom Nathaniell Stonson a v roku 2017 tam bolo meno Daniell Stonson. Títo dvaja muži sa nehorázne podobali a k tomu ten Daniell bol ten muž z adopčnej služby. Nebolo možne žeby mal 42 rokov, kedže absoloval len pred rokom. Povedala som jej to a ona mi povedala, že to nejak spolu vyriešime. Raz keď som išla do nákupneho centra kúpiť kvety pre mamku k narodeninám. Keď som, už išla k autu mojich rodičov, uvidela som tam nejaku známu tvár. Bol tam ten Daniell Stonson, riaditeľ adopčnej služby a absolvent našej školy. Chcela som sa o ňom niečo viac dozvedieť. Myslela som, že by som ho mohla odhaliť, že je nejaký podvodník, ale zistila som úplne inú vec. Sledovala som ho, až po nejakú cestu k nejakej odbočke k nejakému domu. Vyšla som z auta a nasledovala tohto muža. Došla som až k tomu plotu cez, ktorý sme utiekli. V okne som videla tvoju tvár. Chcela som len odhaliť tohto podvodníka, ale keď som ťa videla v tom okne, už som neváhala a chcela ťa zachrániť. Obrátiť som sa chcela na políciu a vieš čo mi na topovedali? Že bez dôkazov nebudu nič riešiť. Tak som ta prišla zachrániť ja."
Dopovedala Elis a zachádzala s autom k vysvietenému Motelu.
,, Wau Elis s teba by mohol byť Sherlock Holmes. Nevedela som, že tvoji rodičia chceli dalšie dieťa. Ale aká adopcia detí? Čo to dopekla je? Vedela som, že Daniell robí nejakú špinavú robotu, ale toto som fakt nečakala. Najradšej by som ho prirazila.Nežnášam toho idiota." povedala som na Elisin dlhý monológ. Schuti sa Elis zasmiala. Vystúpili sme z auta a prišli k recepcii. Bola tam postaršia žena, ktorá nam dala kľúče od izby za nejaké drobné. Prešli sme cez schodisko, až k chodbe s dverami na ktorých boli čísla. Tá naša bola s číslom 19. Otvorili sme dvere a obidve sme zaľahli do jednej manželskej postele.

Tak, práve som dokončila novú časť. Páčila sa Vám? Ak áno tak ma pptešte vote alebo v komentári😊