Upíria Láska

Strach z neznámeho

Zarazene sedím na posteli a predýchavam informáciu , ktorá mi nie je veľmi pochuti. Začnem sa hystericky smiať.Nemôžem si pomôcť , ale za to určite može únava a zmetenie z toho všetkého. Tá predstava , sa mi vôbec nepáčila.
,, Tak, čo na to hovoríš?" spýtal sa po istom čase Daniell.
Namiesto odpovede presuniem pohľad na moje ruky, ktoré sa mierne zachveli. Daniell ma pošuchal za ruku na znak , čakajúci odpoveď.
,, Neviem." Opovedala som neisto.
,, Podľa mňa je to výborny priestor na oddych. Spravíme si malé prázdniny a odddýchneme si."
,,Neviem ,či je to dobrý nápad. Nie som zvyknutá , ani na tento dom a ty ma , už chceš brať na nové miesto," odpovedala som stále s neistotou v hlase.
,, Neboj sa , veď to nebude zlé. Spoznáme novú krajinu, novú kultúru a ľudí."
,,Tak fajn, a kedy tam chceš ísť?" spýtala som sa .
,, Tak ja som myslel ,že by sme mohli ísť pozajtra. Letenky som , už kúpil. " oznámil mi. Pri zmienke ,že máme ísť niekam lietadlom , sa mi opäť zachveli ruky. Daniell asi vycítil moju neistotu a položil si svoju ruku na moju a spojil ich. Moju ruku som vytrhla z jeho a položila som ju na moje koleno. Svoj zrak som upriamila na otvarajúce dvere. Daniell vyšiel rýchlym krokom z izby , ktorý mi nevenoval ani jeden pohľad.Predstava lietadla , ktoré je niekde vysoko nad zemou sa mi nepáčila.Nelietala som ešte nikdy , ale strach z niečoho nepoznáneho tam stále bol. Vošla som opäť do kúpeľne a prepláchla si tvár. Snaha utriediť si svoje negatívne myšlienky na pozitívne sa mi nejak nedarila. Ani druhé preplachnutie tváre nezastavilo moje myšlienky pred strachom , ktorý prave prúdil mojim telom. Moje hrdlo vyschlo a naznačovalo mi , že potrebuje vodu. Vykročila som von z izby a mierila si to na prízemie , kde sa nachádzala kuchyňa. Prebehla som rýchlo schody a už som zatvárala dvere od výťahu. V kuchyni som si spravila limonádu a naliala som si ju do pohára. Napila som sa z neho , a už len cítila ako mi voda steká dole hrdlom. Rozhodla som sa ,že si pôjdem prevetrať hlavu na záhradu. Zamierila som si to na tu istú lavičku , kde som bola prvykrát s Matteom. Ľahla som si na ňu , a zatvorila oči. Moje myšlienky som vypla a oddychovala som. Takto som , tu bola , až kým sa nezotmelo. Mierila som si to rovno do našej spálne. V izbe som sa prezliekla do pyžama a umyla si zuby. Ľahla som si do postele a začala čítať kniku , ktorá bola po po pravici od môjho nočného stolíka. Skončila som asi na dvadsiatej strane a pomaly na mňa doľahla únava. Zhasla som lampu , ktorá bola jediným zdrojom svetla v tejto izbe. Pritiahla som si perinu bližšie k sebea zatvárala oči. Keď, som si myslela ,že už zaspím do izby vstúpil Daniell a venoval mi ospravedlňujúci pohľad. Moje viečka sa zavreli , a už nevydržali byť dlhšie hore. Nevnímala som ,už nič iné len ríšu snov ,do ktorých som sa ponorila.