Upíria Láska

Prečo ona?

Môj pokojný spánok prerušili nejaké výkriký. Kto by, len tak kričal nad ránom v moteli? Natiahla som sa zobudiť Elis, pretože sa mi zdalo, že  kričí zo spánku. Otvorila som oči, no nikde som ju nevidela. Vlastne nevidela som ani izbu v ktorej som zaspávala. Oči ma štípali z ostrého svetla, ktoré svietilo z lustru nado mnou. Ten istý luster, ktorý sa nachádzal aj v našej spálni v Daniellov dome. Nohy som mala zvizané na stoličke na ktorej som sedela. S rukami som sa pokúsila odviať lano, no bezúspešne. Lano bolo, až prisilno uviazané. S prižmúrenými očami som sa porozhliadla po izbe. Spálňu kde som ešte pred pár hodinami ležala s Daniellom som ihneď spoznala. Opäť ma Daniell dostal síce neviem ako, ale opäť vyhral. Nech sa snažím akokoľvek stále budem s ním. Len on môže so mnou chodiť von, len s ním môžem žiť, pretože nech sa snažím akokoľvek od neho nikdy neújdem. No nechápala som vôbec ničomu. Ako som sa dopekla dostala opäť do domu? Bolestne som sykla, keď sa mi lano dostalo na holu pokožku nôh. Strhla som sa na bolestne výkriky. Spoza zatvorených dvier som  počula ženské výkriky, ktoré boli plné zúfalstva a bolesti. Opäť ma zasiahla bolesť z dňa na ktorý nerada spomínam. Bojím sa, že sa mi stane to, čo aj v ten deň, kedy mi Daniell vypálil na brucho začiatočne písmeno jeho mena.
,, Nechaj ma, pomóc!" Kriky sa ozývali spoza dverí. Tlmene som ich počula, ale jasne som mohla indentifikovať tieto slová. Až príliš sa mi zdalo, že tento hlas je mi odnekadiaľ známy, no nevedela som odkiaľ. Mlčala som, pretože som nevedela vydať žiadny zvuk, ako keby som bola paralizovaná. Je jasné, že Daniell o mojej prítomnosti vie a nepotrebujem na seba viazať pozornosť. Výkriky spoza dvier sa zrazu prestali ozývať, čo bolo dosť čudné. Ošila som sa na stoličke a ďalej pozerala do steny na ktorej bol Daniellov portrét. Dvere sa rozrazili, a ja som sa ani nemusela otáčať na dotyčnú osobu. Bolo mi jasné kto v nich stojí.
,, Raď ťa opäť vidím Roseta Stonson." Mojím celým menom ma nenazval nikto, už poriadne dlho. Po prvé sa mi moja prezývka viac páčila a samozrejme, že jeho, teraz aj moje priezvisko zvýraznil najviac z tejto vety.
,, To ja zasa povedať nemôžem." Ozvala som sa sarkaticky do miestnosti.
,, Tak keď sme sa takto vrucne privítali, môžem ti ukázať milý darček na privítanie." So škadoradostným úsmevom sa na mňa pozeral a drsne mi odviazal lano na nohách. Silno ma potiahol za ruku a bolo jasne vidno, že je nesmierne naštvaný. Moje nohy sa zatackali, keď náhle zastal pred miestnosťou, ktorá mi bola tak znama.  Rozplakala som sa nad myšlienkou, že sa tam mám opäť vrátiť. No to Daniell ignoroval a mňa postrčil do miestnosti. Na zemi ležala osoba, ktorá vyzerala bez vedomia. Rýchlym krokom som k nej prišla a začala si obzerať postavu predo mnou. Elis ležala na chladnej zemi a ja som jej hľadala tep. No žiadny som nenašla. Moje oči ma začali štípať od prívalu toľkých sĺz. Tak som sa bála o jej život. Rýchlo som jej začala dávať umelé dýchanie, no ona nereagovala. Triasla som no ona nič. Plakala som jej do ramena a pozerala som na jej doranené telo. Na tele mala bodné rany, ktorých krv presliakla na jej tričko. Nemôže odísť. Ona nie! Nemôže ma tu nechať osoba, ktorú   mám nadovšetko rada. Veď Elis mi bola ako sestra. Zatvorila som jej oči v ktorých mala čistú hrôzu. Pomaly som ju položila na zem a opäť som sa rozplakala. Moja najlepšia kamarátka je mŕtva.

Hello evryone, dúfam že sa Vám časť páčila. Vážne som nečakala,  že sa niečo také stae v mojej knihe, no samozrejme v knihe treba mať aj nejaké to vzrúšo.😊 Ospravedlňujem sa za dlhé čakanie, ale začala škola a ja som si všetko musela nastaviť, čo bolo dosť náročne. A nezabudnite na vote a komentár, ktorý ma stále poteší.