Upíria Láska

Pohreb

Jedným prudký pohybom som sa od neho odtiahla. Nespokojne si povzdychol a opäť mi uväznenil ruky, tak že som sa nemohla ani pohnúť. Nachádzali sme sa pred domom smútku. Bála som sa vkročiť do miestnosti, kde sa nachádzala rakva mojej najlepšej kamarátky. Zúfalo som hľadala všetky zlé chvíle, ktoré som s Daniellom zažila. Od Daniella si musím držať jasný odstup. Dnes mám narodeniny a ja som musela dostať ten najhorší darček. Pohreb mojej najlepšej kamarátky má zasiahla, tak že nevnímam okolitý svet. Ubehli, už 2 týždne od jej smrti. Chcela som Elis dopriať krásnu poslednú spomienku na jej život. Bolo mi jedno, že Daniellovi som musela niečo sľúbiť, len aby som Elis mohla dopriať pohreb.
,, Neodťahuj sa odo mňa! Nepamätáš si čo si mi slubila? Ak sa budeš takto správať kľudne môžem tento pohreb zrušiť lusknutím prsta."
,, Prepáč." Pobozkala som ho a naďalej som musela byť vzornou manželkou.  Daniellom sa na mňa usmial a objal ma okolo pása.
,, Som rád, že si pamätáš tvoj sľub." Mlčky som prikývla a s kamennou tvárou som na neho pozerela. Bola som schopná zapredať moje telo , len aby som Elis mohla dopriať poslednú rozlúčku. Poslednýkrát som si uhladila svoje čierne šaty na ktorom som mala dlhý čierný kabát. Ruka v ruke sme vstúpili do miestnosti, kde sa nachádzala rakva. Podišla som k nej a opäť sa rozplakala. Stála som tu s vrahom mojej najlepšej kamarátky. Daniell sa celý ten čas tváril akoby sa nič nestalo. Poslednýkrát som si obzrela jej tvár a odišla z miestnosti poboku Daniella. Obloha sa zamračila akoby cítila môj smútok. Z neba začali padať veľké kvapky a ja som si nasadila kapucňu na mojom čiernom kabáte. Daniell mi síce ponúkal dáždnik, ale ja som ho so slušnosťou odmietla. Malá som pocit, že zúfalosť ktorú cítim by som mala zdielať so svetom. Ľudia z pohrebnej služby odvliekli rakvu ďalej od nás. Ja s Daniellom sme tu boli jediní hostia. Nemohli prísť ani jej rodičia, Daniell to nedovolil. Tí o jej smrti ani nevedia. Daniell povedal, že urobí Elis pohreb ak tam nikto okrem nás nebude a ja mu sľúbim, že sa mu oddám. Rakvu uložili do hrobu a ja som si začala utierať moje sĺzy do rukáva kabáta. Daniell má objal a hoci by som sa od neho najradšej odtiahla, nemohla som. Sľub je predsa sľub. Aj keď teraz mi o to nejde, ale ak by som neplnila môj sľub Daniell by mi vraj ublížil viac ako kedykoľvek predtým. Aj keď neviem ako sa dá mi viac ublížiť, keďže mi zabil moju najlepšiu kamarátku, ale od Daniell a vážne neviem čo čakať.
,, Poď !" Potiahol má za ruku a ja som ho nasledovala. Rakva sa uložila do hrobu na cintoríne, ktorú vlastnil Daniell. Mal tam pochovaných aj svojich rodinných príslušníkov. Čo je dosť čudné, ak niekto vlastní svoj vlastný cintorín.

Ahojte ! Táto časť vznikla špeciálne, keďže mám narodeniny. Dúfam, že sa vám časť páčila. Dobrú noc ešte !😍