Upíria Láska

Kšefty s deťmi

V tichosti sme nasadli do auta. Moja pravá ruka siahla po páse s ktorým som sa následne pripútala. Daniell naštartoval auto a ja som zapla rádio. Nenápadne som jednym očkom sledovala Daniellovu tvár. Jeho oči sa sústredili na cestu pred nami, a jeho ústa si pohmkávali melódiu piesne, ktorá išla v rádiu.Nevyzeral vôbec ako nejaký násilník, ktorý tyranizuje svoju manželku. Vyzeral tak pokojne ako malé dieťa snívajúce v spánku. Dúfam, že to s tou návštevou mojej mamy myslel vážne. Teším sa na usmievajúcu tvár mojej matky. Aj keď teraz iste nebola šťastná. Kto by bol? Keď sa vám stratí jediná dcéra a vy neviete kde je.
,, Zastavíme sa ešte u jedného môjho známeho. Potrebujem sa s ním o niečom pozhovárať. Ty ma počkáš v aute." prehovoril Daniell a zabočil do luxusnej štvrti v centre mesta. Cez okno sa mi mihali domy s veľkými pozemkami na ktorých mali bazény.
,, Jasné." povedala som neutrálne. Nemohla som dať najavo akú radosť som pociťovala voči faktu, že ostanem v aute sama.Už som vedela, že pokus o útek predsa môže výjsť. Auto zastalo pred trávnatou plochou domu. Dom predo mnou sa podobal na Daniellov. Možno to bola tá farba domu, ktorá mi pripomínala jeho dom.

,, Opováž sa stadiaľ pohnúť. Ak tak nespravíš trest ťa neminie a svoju mamu, už nikdy neuvidíš. Budeš zavretá v našej spálni celý život. Aj tak ťa nájdem, takže
je to pre teba úplne zbytočné. Nemáš akúkoľvek šancu újsť.Rozumela si?"
,, Áno." Porazene som sklonila hlavu. Daniell sa uškrnul. Dobre vedel, že opäť vyhral. Opäť si ma obmotal okolo malíčka kde sa nachádzalo dlhé lano na ktorom som bola priviazaná. Nemôžem riskovať, že sa von nedostanem. Milujem čerstvý vzduch, tak ako moju mamu a Elis. Tresknútie dverami od Daniellového Mercedesu mi dalo najavo, že Daniell sa ,už v aute nenachádzal. Zamkol auto a zabránil mi akémukoľvek úniku. Okno na strane vodiča bolo mierne pootvorené. Chcela som kričať,chcela som aby mi ľudia pomohli. Chcela som ,aby ma zachránili, aby zavolali políciu. No to bola jedine len moja túžba. Nemôžem kričať, nemôžem pociťovať slobodu. O to všetko som prišla, keď ma Daniell uniesol. Život sa mi odvtedy obrátil hore nohami. Odvtedy som uveznená v Daniellovom dome ako vtáča v klietke. Nemohla som s tým nič spraviť.Daniell zazvonil na zvonček pred domom a netrpezlivo vyčkával. Dvere sa otvorili a ihneď Daniell vkročil dnu, aj so svojím známym v pätách. Netuším kto to je. Myslím, že sa trochu podobal na Daniella, ale to bude asi tou mojou únavou z celého dňa. Zaborila som si hlavu o opierky na sedadle a ako poslušny psík som na neho vyčkávala.

Daniell's pov.
Môj "starý známy"zostal mierne zaskočený z môjho príchodu. Nečakal, že prídem. Ale mohol si zvyknúť ja nikomu neoznamujem môj príchod. Vstúpil som do priestranej haly s množsva obrazami na vyfarbenej stene.
,, Dáš si čaj alebo kávu?" opýtal sa ma Kevin s falošným úsmevom.
,, Nezdržím sa dlho." Nebol som veľmi šťastný z toho, že môj čas musím stráviť práve s ním. Moja mama sa s jeho otcom zoznámili v jednej práci,kde robila aby nás uživila. Jej služba začínala o 21.00 večer a končila , až nad ránom. Nikto nevedel, že sa jej niekto páči z práce, až keď Kevinovho otca nepriviedla domov. Nakoniec sa aj ku nám nasťahoval a žili sme pokojný život. No všetko sa zmenilo, keď moja mama ostala tehotná. Kevinov otec zmizol a nikdy sa nevrátil. Nikto o tom nevie, že Kevin je môj nevlastný súrodenec. Mama nás poprosila aby sme to udržali v tajnosti. Dokonca ani Matteo o tom nevie. Ale Kevin pre mňa nič neznamená. Ani sa nestretávame, až na dnes. Vychovávala ho moja teta. Skoro sa moju mamu pokúsil zabiť, keď sa dozvedel že sa ho zbavila u jej sestry. Prestal sa s nami stretávať a z celej hĺbky duše sa nenavidíme.
,, Tak prečo si prišiel?" Otrávene si prekrýžil ruky na prsiach.
,, Odpoviem ti no presuňme sa do obývačky. Chcem mať výhľad na moje auto a taktiež ti to chcem rýchlo oznámiť." Obidvaja sme sa presunuli do luxusnej obývačky. Zvalil som sa do vankúšov na sedačke a premeraval som si moje auto. Mal som dokonalý výhľad na Rose, ktorá vyzerala akoby zaspala. Poslušne dievča. Keď sa nevzpiera je oveľa príjemnejšia manželka. Nuž to, ale robí len v spánku.
,, Tak o čom si chcel hovoriť?" Kevin ako prvý nadviazal komunikáciu.
,, No vieš, moja firma potrebuje nejakého spoločníka. A kedže viem, že robíš niečo podobné ako ja, tak si mi napadol práve ty. Hoci z toho nie som nadšený, ale moja firma sa potrebuje vyvíjať. A keď sa naše firmy spoja budeme mať z toho obidvaja veľké zisky. Bude to výhodné pre nás oboch. Tak čo príjmaš?
,, Je pravda, že obchody s ľudskými deťmi ubúda. A keby sme spojili tvoje hľadanie rodín do ktorých by sme tie deti dali a moje únosy ľudských detí, ktoré potom zabíjam, tak pre teba by to bolo vyhodné. To je jasné.No čo ja? Kde by som sa tak dobre najedol?" Nahlas premýšľal Kevin.
,, Pozri sa na to takto, keď sa spojíme obaja zarobíme dosť na toľko, že si nejaké tie detí môžeš aj kúpiť. Alebo si z tých unesených detí môžeš vybrať jedno, dve každý týždeň na svoje potešenie." Presviedčal som Kevina. Nebavilo ma s ním sa naťahovať aj keď som musel. Zamestnanci čo mi prinášali deti na predaj, už odišli. Síce zostalo ich tam pár no nestačí to na to, aby mi fungoval biznis. Rose sa nesmie dozvedieť nič o mojej práci. Tá by ma určite ukameňovala za to čo robím. To je aj hlavný dôvod prečo som ju nechal v aute. Nenechal by som ju nikdy samú. Rose je tvrdohlavá tak ako ja. Preto viem, že ju treba strážiť všade, kde sa pohne.
,, Dobre, príjmam. Budem tvoj spoločník." Po chvíli uvažovania napokon Kevin súhlasil.
,, Fajn, tak tu mi to podpíš." Podal som mu zmluvu na ktorej som mu ukázal kde to má podpísať. Zvuk písajucého pera odznel v miestnosti. Potriasli sme si ruky a chystal som sa na odchod. Vyprevadil som sa sám. Nepotreboval som, už dlhšie znášať Kevinovu tvár. Aj keď si na neho musím zvyknút, predsa budeme robiť spolu v jednej kancelárii. Už z toho som bol dosť znechutený. Nikdy sme sa nemali radi. Vlastne sme úplne ako dvaja cudzí ľudia. Pred vchodovými dverami som sa odzdravil a vyšiel z domu. Nasadol som naspäť k Rose a dupol na plný plyn. Moja manželka si len spokojne spala a nič neriešila. Predsa je ,už noc.

Ďakujem za prečítanie aj tejto časti. Znova som išla preč, tak som nemohla pridať nič nové. Ale tento mesiac, už mám prázdny takže budem písať asi každé 2 dni, poprípadne 3. Ďakujem ešte raz.😚