Upíria Láska

Priznanie

Daniell si sadol na lavičku vedľa mňa. Položil si ruku na moje stehno a uškrnul sa. Ja som nad ním len pretočila očami a zahľadela sa na fontánu , ktorá bola asi najvyššia akú som kedy videla. Táto záhrada je čarovná. S Daniellom sme tu len mlčky sedeli a pozorovali túto prírodnú krásu. Upriamila som na Daniella zrak a nenápadne ho pozorovala.  Jeho črty tváre boli ozaj pekné. Vlastne , Daniell nebol vôbec škaredý. Mal vypracované telo, hnedé oči a bol určite aj lámač ženských sŕdc. Ani ja , by som nemala byť výnimkou . Ale moja hlava hovorí jednoznačne nie , a čo si myslí moje srdce je otázne. Určite Daniella nemám rada a vôbec nie , že ho milujem , ale už mi jeho prítomnosť až tak neprekáža. Uvidime ako čas všetko vyvinie. Veď, predsa musíme nejako vychádzať , veď sme manželia. Z mojich myšlienok  ma prerušil
Daniell.
,, Mali by sme sa lepšie spoznať. V podstate ty o mne nevieš nič a ja o tebe skoro všetko."
,, Ako to myslíš , že vieš o mne skoro všetko ?" spýtala som sa.
,, No vieš vedel som, že sa staneš mojou ženou dlhý čas a tak som ťa dal sledovať.
,, Čo si urobil ?" opýtala som sa s hnevom .
,, No , chcel som si ťa iba preveriť. Ale, späť k téme. Čo o mne chceš vedieť ?" Už som sa nad tým sledovaním nechcela zamýšľať.
,, Ako zomrela tvoja mama ?" spýtala som sa prvú otázku ktorá mi napadla.
,, Vážne ? " a začal sa smiať.
,, Povedal si ,  že sa ťa môžem niečo spýtať. Ja chcem vedieť práve toto.
,, Hej , hej ja viem. Ale , myslel som si že sa ma spýtaš niečo ako " aká je moja najobľubenejšia farba " a nie toto.
,, Tak vidíš ja chcem vedieť úplne niečo iné. No tak, už hovor !"
,, No dobre. Takže,  všetko to začalo asi v mojich 6. rokoch. Mal som 2 súrodencov. Rodičia stále niekde cestovali. Väčšinou som ostával sám doma s mojimi súrodencami a našou opatrovateľkou. Rodičia nechodili domov často , vlastne skoro nikdy. Raz mama s otcom prišli domov a povedali nám , že sa rozvádzajú. Moji mladší súrodenci tomu nechápali čo to znamená. Iba Katie moja sestra a ja  rozumela , čo sa bude teraz diať. Moja mama si nás chcela zobrať do opatery ,ale zistilo sa že má málo peňazí. Keďže, dom aj autá a všetok majetok bol písany na otca a mama o tom nevedela. Na súde nás zverili otcovi , ale ten nas bil a nestaral sa o nás. Raz večer , som mame volal , že má prísť po nás. Mohol som mať takých 17. rokov.Otec vtedy prišiel domov veľmi opitý a rozbíjal všetko čo mu prišlo pod ruku.  Mama asi po 10 minutach dorazila . Poslala nás do izieb a povedala , že si to s ním vybaví. Zrazu som počul veľký krik , zišiel som dole do kuchyne a uvidel tam moju mrtvú matku. Otec sa rozbehol k dverám a odišiel. Od vtedy som ho nevidel , ale nieje mi ho ľúto. Nikdy mu neodpustím ,že nám zabil mamu . " povedal so slzami v očiach.
,, Prepáč ." odpovedala som.
,, Za čo ?"
,, Za to , že som sa pýtala niečo čo  je pre teba veľmi osobné. A muselo to byť , ťažke pre teba o tom rozpraváť."
,, To bolo , ale chcela si to vedieť. " odpovedal a pritúlil si ma  bližšie.