Daniell si pohmkával nejakú melódiu , a ja som si zatiaľ užívala žbĺnkujúce sa vlny vody. Dnes mám chuť , stráviť celý deň v záhrade. Ako malá , som milovala slnečné lúče. Vždy , som ich hľadala v záhrade , s Elis sme ich počítali. Dúfam , že má Elis s mamkou hľadá. Parodox je v tom , že ani ja sama nevi kde som. Ako by ma potom mohli nájsť ? ,, Nenájdu ťa." odpovedal Daniell. ,, Mohol , by si mi prosím nečítať myšlienky ? Ak ti budem chcieť niečo povedať , tak ti to poviem ." ,, Ale takto to je zábavnejšie." uchechtol sa Daniell. ,, Možno pre teba." odpovedala som s náznakom mrzutosti v hlase. ,, To je jedno , ale musíme ísť teraz na obed a musíš spoznať ostatných členov tohto domu." ,, Nie je to jedno ." odpovedala som stále na tu istú tému. Nechcela som reagovať na vetu , ohľadom toho spoznania. Jasné je ,že tam nepôjdem. Ako som , už povedala dnes chcem stráviť deň v záhrade. Vykročila som dopredu a prešla si očami celú záhradu. Záhrada je veľká to je jasné. Na skúmanie záhrady mi postačí tak , možno celý deň ? Daniell si to očividne všimol , že nemám v pláne nikam ísť a tak , ma zobral za ruku. Ťahal ma dosť silno a moja ruka začala naberať červený odtieň. Kopla som ho s najväčšiou silou akú som mala do nohy a vyšmykla sa z jeho zovretia. Pošúchala som si ruky a vzdialila sa od Daniella ďalej. ,, Rose , nechcel som ti ublížiť. Ale , prečo ma nemôžeš rešpektovať? To je slušnosť , ak by si chcela vedieť." ,, Nebudeš mi rozkazovať ! Nie si pre mňa nikto podstatný v mojom živote. Ak , by som mala možnosť odísť , dávno od teba odídem. " povedala som dosť nahlas. Daniellove ruky , sa zovreli v päsť a jeho oči opäť stmavli. ,, Nemysli si Rose , že sa nemôžem vrátiť k správaniu ako na začiatku. Snažil som sa byť milý , ale ty mi dávaš všetky dôvody , prečo začať byť opäť na teba zlý ako na začiatku." ,, Ak nazývaš milosťou to , že ma unesieš , zbiješ a neviem čo ešte , tak si to vyhoď z hlavy." vyštekla som na neho. ,, Ešte raz a uvidíš , už len tmu do konca života." Chcela som mu na to niečo hnusné povedať , ale vyrušil nás zvuk rozbijajucého skla. Vedľa schodov bolo nejaké dievča v uniforne pre slúžky. Daniell k nej prišiel a začal jej nadávať , aká je neschopná. Podišla som k nim a odohnala som Daniella preč. Fakt nemám náladu , počúvať niekoho krik , ktorý je počuť skoro na celý dom. Pomohla som jej pozbierať tanier zo zeme. ,, Ďakujem . Ja som Amanda." odpovedala mi s úsmevom. ,, Teší ma Amanda , rada ťa spoznávam , ale vážne musím ísť nájsť Daniella. Nevieš náhodou kde by mohol byť ?" ,, Viem , ale to sa ti asi páčiť nebude. " ,, Prečo nie ?" odpovedala som s nechápavým výrazom na tvári. ,, Ak , chceš nájsť Daniella tak poď za mnou. Ale, varujem ťa nebude sa ti to páčiť. " Amanda vykročila k jednej chodbe a čakala , kým vykročím aj ja . Ja som sa , stále rozhodovala či mám ísť alebo nie. Nakoniec som si vybrala tú prvú možnosť. Nasledovala som Amandu , ešte asi 3 minúty. Tento dom , je vážne veľký. Amanda zastavila pred dverami s nápisom " Daniell 's room" . Chytila som sa kľúčky a potiahla som ju smerom nadol. Dvere sa otvorili a videla som Daniella so sáčkom v ruke , v ktorom bola krv. Naplo ma a myslela som si , že sa tu povraciam. Psychicky , som sa pripravovala na to , čo som videla pred ani nie necelou minútou. Ale, nebola som dostatočne pripravená. Ani vo sne , by ma nenapadlo , že to bude vyzeráť takto ako to vyzerá. Po stenách boli škvrny od krvi. Na zemi boli kosti tiel. A na policách boli uložené nádoby s krvou a nejakými vnútornosťami.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Bolo to fakt odporné. Utekala som von z miestnosti a utekala som ani neviem kde. Dostala som sa niekde do priestrannej haly s veľkým jedálenským stolom a stoličkami z dreva. Chodbou sa ozývali hlasy. Daniellov hlas som rozoznala , ale iné mi boli cudzie. Do miestnosti vstúpili 4. muži medzi ktorými bol aj Matteo. Taktiež tu boli ženy , ktoré stáli vedľa svojich partnerov ruka v ruke. Daniell podišiel ku mne , a objal ma okolo ramien. Vyzeralo to , akoby sme boli zamilovaný pár. Bo to , určite niesme. Na Daniellovej košeli bol krvavý fľak , ale asi to nikomu nevadilo.. Všetci prešli k stolu a usadili sa na stoličkách. Samozrejme , aj ja som ich nasledovala. Sadla som si na stoličku veďľa Mattea , ktorý na mňa len žmurkol. Daniellovi sa to očividne nepáčilo a tak , si sadol vedľa Mattea . Kedže, ja som sedela na kraji stolu. Daniell mi začal predstavovať členov tohto domu. Väčšinou to boli slúžky , ale bol tu aj napr. Daniellov strýko , ktorého som doteraz nevidela. Začali nosiť obed a ja som sa ponorila do chute lahodného jedla.
