Daniell si pohmkával nejakú melódiu , a ja som si zatiaľ užívala žbĺnkujúce sa vlny vody. Dnes mám chuť , stráviť celý deň v záhrade. Ako malá , som milovala slnečné lúče. Vždy , som ich hľadala v záhrade , s Elis sme ich počítali. Dúfam , že má Elis s mamkou hľadá. Parodox je v tom , že ani ja sama nevi kde som. Ako by ma potom mohli nájsť ? ,, Nenájdu ťa." odpovedal Daniell. ,, Mohol , by si mi prosím nečítať myšlienky ? Ak ti budem chcieť niečo povedať , tak ti to poviem ." ,, Ale takto to je zábavnejšie." uchechtol sa Daniell. ,, Možno pre teba." odpovedala som s náznakom mrzutosti v hlase. ,, To je jedno , ale musíme ísť teraz na obed a musíš spoznať ostatných členov tohto domu." ,, Nie je to jedno ." odpovedala som stále na tu istú tému. Nechcela som reagovať na vetu , ohľadom toho spoznania. Jasné je ,že tam nepôjdem. Ako som , už povedala dnes chcem stráviť deň v záhrade. Vykročila som dopredu a prešla si očami celú záhradu. Záhrada je veľká to je jasné. Na skúmanie záhrady mi postačí tak , možno celý deň ? Daniell si to očividne všimol , že nemám v pláne nikam ísť a tak , ma zobral za ruku. Ťahal ma dosť silno a moja ruka začala naberať červený odtieň. Kopla som ho s najväčšiou silou akú som mala do nohy a vyšmykla sa z jeho zovretia. Pošúchala som si ruky a vzdialila sa od Daniella ďalej. ,, Rose , nechcel som ti ublížiť. Ale , prečo ma nemôžeš rešpektovať? To je slušnosť , ak by si chcela vedieť." ,, Nebudeš mi rozkazovať ! Nie si pre mňa nikto podstatný v mojom živote. Ak , by som mala možnosť odísť , dávno od teba odídem. " povedala som dosť nahlas. Daniellove ruky , sa zovreli v päsť a jeho oči opäť stmavli. ,, Nemysli si Rose , že sa nemôžem vrátiť k správaniu ako na začiatku. Snažil som sa byť milý , ale ty mi dávaš všetky dôvody , prečo začať byť opäť na teba zlý ako na začiatku." ,, Ak nazývaš milosťou to , že ma unesieš , zbiješ a neviem čo ešte , tak si to vyhoď z hlavy." vyštekla som na neho. ,, Ešte raz a uvidíš , už len tmu do konca života." Chcela som mu na to niečo hnusné povedať , ale vyrušil nás zvuk rozbijajucého skla. Vedľa schodov bolo nejaké dievča v uniforne pre slúžky. Daniell k nej prišiel a začal jej nadávať , aká je neschopná. Podišla som k nim a odohnala som Daniella preč. Fakt nemám náladu , počúvať niekoho krik , ktorý je počuť skoro na celý dom. Pomohla som jej pozbierať tanier zo zeme. ,, Ďakujem . Ja som Amanda." odpovedala mi s úsmevom. ,, Teší ma Amanda , rada ťa spoznávam , ale vážne musím ísť nájsť Daniella. Nevieš náhodou kde by mohol byť ?" ,, Viem , ale to sa ti asi páčiť nebude. " ,, Prečo nie ?" odpovedala som s nechápavým výrazom na tvári. ,, Ak , chceš nájsť Daniella tak poď za mnou. Ale, varujem ťa nebude sa ti to páčiť. " Amanda vykročila k jednej chodbe a čakala , kým vykročím aj ja . Ja som sa , stále rozhodovala či mám ísť alebo nie. Nakoniec som si vybrala tú prvú možnosť. Nasledovala som Amandu , ešte asi 3 minúty. Tento dom , je vážne veľký. Amanda zastavila pred dverami s nápisom " Daniell 's room" . Chytila som sa kľúčky a potiahla som ju smerom nadol. Dvere sa otvorili a videla som Daniella so sáčkom v ruke , v ktorom bola krv. Naplo ma a myslela som si , že sa tu povraciam. Psychicky , som sa pripravovala na to , čo som videla pred ani nie necelou minútou. Ale, nebola som dostatočne pripravená. Ani vo sne , by ma nenapadlo , že to bude vyzeráť takto ako to vyzerá. Po stenách boli škvrny od krvi. Na zemi boli kosti tiel. A na policách boli uložené nádoby s krvou a nejakými vnútornosťami.
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
Bolo to fakt odporné. Utekala som von z miestnosti a utekala som ani neviem kde. Dostala som sa niekde do priestrannej haly s veľkým jedálenským stolom a stoličkami z dreva. Chodbou sa ozývali hlasy. Daniellov hlas som rozoznala , ale iné mi boli cudzie. Do miestnosti vstúpili 4. muži medzi ktorými bol aj Matteo. Taktiež tu boli ženy , ktoré stáli vedľa svojich partnerov ruka v ruke. Daniell podišiel ku mne , a objal ma okolo ramien. Vyzeralo to , akoby sme boli zamilovaný pár. Bo to , určite niesme. Na Daniellovej košeli bol krvavý fľak , ale asi to nikomu nevadilo.. Všetci prešli k stolu a usadili sa na stoličkách. Samozrejme , aj ja som ich nasledovala. Sadla som si na stoličku veďľa Mattea , ktorý na mňa len žmurkol. Daniellovi sa to očividne nepáčilo a tak , si sadol vedľa Mattea . Kedže, ja som sedela na kraji stolu. Daniell mi začal predstavovať členov tohto domu. Väčšinou to boli slúžky , ale bol tu aj napr. Daniellov strýko , ktorého som doteraz nevidela. Začali nosiť obed a ja som sa ponorila do chute lahodného jedla.
