Upíria Láska

Večer s ním

Ako tak keď som sa už spamätala, prišla som k dverám. Ako inak boli zamknuté. To už som nevydržala a opäť spustila nával sĺz. Ja chcem ísť domov nechcem tu buť už ani minútu. Vtom mi napadol genialný plán. Zakričala som na slúžku , nech mi prinesú vriacu vodu. Ihneď bola vo dverách slúžka s vedrom vriacej vody. Položila ho na môj nočný stolík. Keď už chcela odísť zastavila som ju.
,,Potrebujete ešte niečo madam?"
,, Noo, vlastne chcela by som aby ste mi zavolali Daniella, nech príde sem.Nie je mi vôbec dobre.
,, Obávam sa, že to nebude možné." Povedala slúžka s menším strachom.Typovala by som jej 19 rokov. Prečo tu ten psychopat drží tak mladé dievča?
,, Prosím vás zavolajte mi ho. Potrebujem sa s ním porozprávať. A ak by sa hneval že ho vyrušujete, tak to kľudne zhoď na mňa.
,,Dobre zavolám vám ho." Usmiala sa na mňa a ja tiež.
,,Ďakujem." Povedala som a už jej nebolo.
Ľahla som si naspäť do postele, a rozmýšľala som ako uskutočniť môj plan aby vyšiel. Mala som to vymyslené dokonale ,keď by prišiel ku mne by som naňho vyliala vodu a ušla. Zrazu sa roztvorili dvere , a v nich stál nahnevaný Daniell.
,, Čo bolo take súrne, že to nepočkalo?"
,, Nie je mi dobre asi mám horúčku.Daniell sa len uškrnul s podišiel ku mne. Zrazu zastal a išiel naspäť na miesto kde stál predtým.
,,Čo je v tom vedre?" Spýtal sa pobavene.
,,Nič , čo by v ňom malo byť?" Zatvárila som sa , že o ničom neviem.
,,Rose, Rose vy ľudia sa nedáte poučiť však ? Kedy pochopíte že my upíri sme viac ako vy. Musím uznať že si to mala pekne premyslené. Len si zabudla, že som upír a upíri vedia čítať mušlienky.
,, Čo ty si upír ?" Veď to neexisuje.V mojom hlase bolo počuť strach.
,, Som a myslím že nie si slepá a za to že si ma tak škaredo chcela oklamať , neminie ťa trest.
,,Aký trest ? Ja chcem ísť domov." rozplakala som sa.
,, Dnes večer buď pripravená a tvoj domov je tu."
Odišiel. On odišiel. Rozbehla som sa k dverám , ale boli zamknuté. Otočila som sa a rozbehla som sa k oknám. Ale tie boli previazané železnou reťazou. Na nič som sa nezmohla len kričat jeho meno a množstvo nadávok. Z mojho kričania ma vytrhlo otváranie dverí. Stála tam tá ista slúžka ako na začiatku.
,,Pán Daniell vám odkazuje že mate okamžite prísť za ním dole.
,, Dobre." Budem silná , pomyslela som si. S Miou ( tak sa volá ta slúžka) sme zistili že máme toho veľa spoločneho. Tiež jej umrel otec a žila s matkou až pokým ju nedoniesli sem. Alebo chodila na tú istú školu ako ja. Aspoň tu budem mať človeka ,ktorému sa môžem zdôveriť. Pomyslala som si na rodinu a Elis určite má už hľadajú.Rozprávali a smiali sme sa celú cestu , až sme zastali pred veľkými masívnymi dverami. Zaklopala som a vošla dnu.