Ginny/Draco

1.

„Nemôžem ju ani vidieť je taká nechutná a podlizuje sa na každom kroku." Hermiona sa zase sťažovala na Lawender ako sa lepí na Rona. Mne to je tak jedno je to jeho problém s kým chodí.„Ešte minulý rok ste boli kamarátky." spomínala Parvati, načo som jej musela prikývnuť. Hermiona naštvane sklopila hlavu.

„Neboli sme kamarátky len sme spolu vychádzali kým..."„Kým nezačala chodiť s niekým kto sa ti páči." prerušila ju Padma.„Hermi ty sa nebodaj červenáš." uškrnula som sa a všetky sme sa rozosmiali, teda až na Hermionu. V tej chvíli ma však smiech prešiel. Na konci chodby stál Harry zažratý do očividne veľmi zaujímavého rozhovoru s Cho.

„Ginny si v poriadku?"„Áno Luna len som sa zamyslela." usmiala som sa falošne a čo najrýchlejším krokom som svoje kamarátky hnala preč.„Ginny!" prekvapene som sa otočila.„Ahoj Dean."„Pôjdeme dnes spolu do Rokvillu?" súhlasne som prikývla. O hodinu sme už spolu kráčali zasneženou cestou k Trom metlám.

„Si akási tichá stalo sa niečo?" opýtal sa ma po chvíli. Nemohla som mu predsa povedať že som videla svoju bývalú lásku a začala som zase cítiť ako mi chýba, to by môjho súčasného priateľa zrejme nepotešilo.„Asi len nemám svoj deň mrzí ma to." povedala som ospravedlňujúco ale vedela som že Dean sa na mňa nebude hnevať bol veľmi chápavý a práve to mi občas vadilo. Bol taký pokojný a ja som chcela niečo iné ale takýto detail predsa nebol dôvod na rozchod s takým skvelým chlapcom.

„Odprevadím ťa do hradu." tým ma zase vytrhol zo zamyslenia.„Ďakujem, len si ešte odskočím." usmiala som sa a pobozkala ho. Vošla som do kabínky na toalete keď som počula ako niekto vošiel. Neprišlo mi na tom samozrejme nič zvláštne až kým sa dvere znova neotvorili a neprišla veta:

„Ty tu nemáš čo robiť." spoznala som ten hlas, patril Katie Bellovej.„Čo to robíš?" vykríkla s miernym zúfalstvom v hlase. Spopod dverí som uvidela záblesk svetla. Okamžite som zložila dosku na záchode a postavila som sa na ňu aby moje nohy nebolo vidieť. Počula som nejaké slová mužským ľadovým hlasom, zjavne to bolo zaklínadlo no vôbec som nevedela aké.

„Odpusť." bolo posledné čo som zachytila skôr než sa dvere zase otvorili a zatvorili. Bola som v takom šoku že ma až vtedy napadlo ísť svojej kamarátke na pomoc. Vybehla som z kabínky. Katie stále pri umývadle a práve pustila vodu aby si umyla ruky.„Ahoj Ginny." pozdravila ma milo. Nechápavo som na ňu zízala.„Si v poriadku?" opýtala sa ma starostlivo. Do pekla ja či som v poriadku? pomyslela som si, mňa nikto nezaklial narodiel od nej!

„Áno, iste." vykoktala som. Netvárila sa žeby mi veľmi verila no nič nepovedala, zobrala nejaký balíček a odišla. Oprela som sa o umývadlo a ovlažila si tvár vodou. Vôbec som netušila čo sa to práve stalo, ako to že sa Katie tvárila tak vyrovnane, navyše som sa cítila hrozne keďže som nezakročila a nesnažila sa pomôcť priateľke. Pokrútila som hlavou a vrátila sa za Deanom.

„Harry čo sa deje?" divila sa Alicia Spinnetová ešte ten deň deň na tréningu metlobalu.„Katie nerpíde, je v nemocničnom krídle." povedal smutne.„Čože? Čo sa jej stalo?" zhrozila sa Romilda, to bolo prvýkrát čo sa nesnažila Harrymu podlizovať, len tak mimochodom.„Niekto ju preklial." celé telo mi zmrazilo.„Katie." zašepkala som stŕpnuto. Dean si to všimol a okamžite ma objal okolo pliec.

„Profesorka Mcgonagallová mi zakázala o tom hovoriť ale máte právo o tom vedieť. Včera v Rokville ju niekto zaklial aby doručila balíček profesorovi Dumbledorovi v ktorom bol prekliaty náhrdelník, ktorý...ho mal z najväčšou pravdepodobnosťou zabiť." V tej chvíli sa mi podlomili kolená čo Dean nečakal a tak ma nestihol úplne zachytiť. Z druhej strany ku mne priskočil Jimmy Peakes jeden z odrážačov a obaja ma podopreli. Katienej najlepšej kamarátke Alice vyhŕkli do očí slzy a nikto nevedel čo povedať.

„Bude lepšie ak dnešný tréning odložíme." navrhol Harry no nikto nesúhlasil.„Všetkých nás mrzí čo sa stalo ale slizolinčanom to bude na zápase jedno, nemôžeme im dovoliť tú radosť." povedala som keď som sa trochu spamätala. Nakoniec sme začali trénovať a skončili sme až neskoro po zotmení. Dlhé minúty som ostala v sprche aj po tom ako všetci ostatný odišli. Bola polnoc keď som sa pomalým krokom viac menej túlala po chodbách než mierila do klubovne.

 Vedela som že nevadí ak niekoho stretnem mali sme povolené ísť po večierke, samozrejme len z ihriska rovno do klubovne ale čo už. Odrazu som začula buchnutie dverí. Preľaknuto som sa otočila. Na tréning som si nebrala prútik takže som sa radšej čo najrýchlejšie dala na odchod ale takmer hneď som vykríkla keď sa predo mnou ani neviem odkiaľ zjavila tá prekliata mačka. Naozaj som nemala chuť vysvetľovať Filchovi prečo o 1 ráno chodím po úplne opačnej strane hradu kde by som mala byť. 

Uvedomila som si že som na siedmom poschodí tam sa rozbehla chodbou a vbehla do dverí núdzovej miestnosti. Všade okolo mňa boli kopy vecí, tuším že sa to volá miestnosť kde je všetko skryté. Nacapila som ucho na dvere a tá hnusná kopa chlpov mňaučala rovno za dverami. Rozhodla som sa ísť radšej na druhý koniec miestnosti a vyjsť druhými dverami. 

Zrazu som počula hlas. Ten šepot som spoznala, len som ho nevedela priradiť. Potom mi mysľou prebleslo popoludnie v Rokville a na chrbte mi vyskočili zimomriavky. Chytila som svietnik ktorý som mala po ruke a išla som za tým hlasom. Bola som sotva  jednu kopu harabúrd ďalej od neznámej osoby keď som zakopla o krabicu sklenených nádob či čo to bolo a všetko sa s buchotom vysypalo a rozbilo. Rýchle kroky sa okamžite približovali a mňa sa zmocnila panika. Okamžite som sa rozbehla preč a bolo mi jedno či tú prašivú mačku hoci aj zašliapnem. Akonáhle som dobehla až do svojej izby pocítila som aká som unavená a hodila som sa na postel. V momente som zaspala.