Ginny/Draco

20.

Sedeli sme na zábradlí astronomickej veži a podávali si fľašu whisky. Posunula som sa bližšie a položila hlavu na Malfoyovo rameno.„Rád by som ti niečo povedal." zvedavo som zdvihla hlavu a pozrela mu do očí. Zdalo sa mi že v nich vidím niečo čo ho veľmi ťaží a nečakala som že sa mi o tom naozaj chystá povedať.„Dôvod prečo som toto celé pre teba dnes urobil."  medzitým zliezol zo zábradlia a potom pomohol aj mne. Držal ma za ruky a zrejme hľadal správne slová ako začať. 

„Spravil som niečo veľmi zlé a chystám sa urobiť ešte horšie. Veľmi mi na tebe záleží a nechcem aby som ti ublížil tým keď to zistíš takže...týmto sa s tebou chcem rozlúčiť." mala som chuť sa rozosmiať a zbiť ho za to že si zo mňa robí srandu ale keď som mu pozrela do očí pochopila som že to myslí vážne.„Čo si..." jemne mi položil prst na ústa, vďaka čomu som pocítila ako sa mu trasú ruky, bol nervózny aj keď sa to snažil skryť. 

„Nepoviem ti to, chcem aby si si pamätala naše večery pod dubom a túto noc a...keď sa pozrieš na naše spoločné fotky aby si si povedala veď on nebol taký bastard ako každý vravel a práve ja to viem. Nech o mne budeš počuť čokoľvek a to budeš...prosím ťa...nikdy nepochybuj o tom že ťa mám naozaj rád a všetko čo dnes robím je preto aby som ťa chránil." 

Jednu ruku som mu vytrhla a dala si ju na ústa. Bola som úplne ako vygumovaná vôbec som nedokázala reálne uvažovať. Biele vlasy mu padali do očí a mesačný svit osvetľoval jeho bledú tvár. Až teraz som si uvedomila aký pekný naozaj je. Znova som si zopakoval čo mi povedal a hoci som netušila čo presne to znamená prišlo mi to ľúto. Nechcela som aby tento večer takto skončil. Mal taký bolestivý pohľad a ja som nemohla nič urobiť. 

„Nikdy na to nezabudnem. Na teba." Uvedomovala som si že ak sa on raz pre niečo rozhodol nič to nezvráti a ja sa s tým musím zmieriť nech je to akokoľvek ťažké. Po líci mi stiekla slza a ak som si mala do konca života vyčítať že som ho nezastavila keď odchádzal nech neľutujem aspoň to že som tam len stále a hlúpo na neho pozerala. Prisula som sa bližšie a jemne som ho pobozkala. Celým telom pri prešlo teplo a všetko okolo nás prestalo existovať. Ani jeden z nás bozk neprehĺbil, bolo to jemné a pomalé a každá sekunda naviac mi pripadala ako hodina. Nikdy pred tým, keď som ho pobozkala vtedy pred Deanom alebo ako to spravil on mne naschvál v lese...nedala sa to porovnať, vtedy som to brala ako nič, ale teraz som vnímala každý pohyb, každý jeho dotyk, to ako mi položil ruky na pás a jemne ma hladil po chrbte, jeho mäkké teplé pery ktoré blúdili po tých mojich. 

„Nechaj ma odísť." požiadal ma odrazu. Ani som si neuvedomila ale celý čas mi tiekli slzy. Prstom mi ich jemne zotrel a oprel sa čelom a o to moje. Nič som nepovedala len som slabo prikývla a zložila ruky z jeho ramien.„Zavri oči." poslúchla som. Dal mi posledný jemný bozk a potom ma ovial studený vánok. Keď som otvorila oči bol preč.

„Ginny už to sú tri týždne. Čo keby si mi konečne povedala čo stalo a nechodila ako mŕtvola. Myslela som že toto obdobie máš už za sebou." Sedeli sme pri raňajkách a Hermiona sa nehodlala vzdať. Áno boli to už tri týždne od kedy som sa...rozlúčila s Dracom. Občas som ho zbadala na večeri ale len málokedy. Nevenoval mi ani jeden pohľad aj keď vedel že sa na neho pozerám. Nikomu som o tom nepovedala ani slovo.

„Nič mi nie je Hermiona." povedala som neprítomne a prehrabovala sa s lyžičkou v ovsenej kaši.„Povie mi konečne niekto ako som sa rozišiel s Lawender?" ozval sa odrazu Ron. Konečne ho pustili z nemocnice keď sa zotavil z otravy. Hermiona sa mu pomaly snažila vysvetliť čo sa vlastne stalo ale ja som to nevnímala, s Harrym sme si vymenili pobavené pohľady a nechali Rona v nevedomosti a Hermionu škodoradostne sa vyškierať.

„Harry pozri ide Katie." povedala odrazu Hermiona načo sa Harry okamžite postavil a išiel za ňou.„Myslíte že si spomenula kto ju zaklial?" opýtal sa Ron, všetci sme ich pozorne sledovali ale zjavne to nemalo priebeh aký by sme chceli. Harry sa zrazu vybral opačným smerom von zo siene a to dosť rýchlo. Z dverí niekto vyšiel a vtedy som uvidela myknúť sa biele vlasy. Došlo mi že Harry ide za ním, okamžite som sa zodvihla a rozbehla sa za nimi. Snažila som sa predrať cez dav študentov ale Harry sa mi čoraz viac strácal z dohľadu. Kým som vybehla na tretie poschodie bol preč. 

„Do riti!" kopla som do brnenia keď sa ozval buchot a zvuk striekajúcej vody. Na záchodoch sa niečo dialo a v tej najhlbšej časti som tušila čo len som sa modlila nech sa mýlim. Keď som tam vbehla už bolo ticho, len slabé...vzlyky.„Nie..." zašepkala som a rozbehla sa k umývadlám. Na zemi ležal Draco v kaluži krvi ktorá sa stále zvätšovala a nad ním Harry s prútikom v ruke.„NIE!" vykríkla som zhrozene a zrak mi zakaľovali slzy. Vrhla som sa k nemu a snažila sa pritlačiť na rany ale ony sa šírili po jeho celom hrudníku. 

„Draco." plakala som a držala ho za ruku.„Zostaň so mnou prosím." Harry stál nad nami a celé to nechápavo pozoroval.„Sľúbil si že mi ostanú pekné spomienky, nechcem ťa vidieť zomrieť počuješ ma!"„Weaslyová uhnite." pred sebou som uvidela čierne topánky s dlhým čiernym hábitom.„Nie, nenechám ho odísť, druhý krát nie!" kričala som na Snapea a nehodlala som odstúpiť.„Potter zoberte ju preč!" vyštekol na Harryho ktorý sa ma snažil odtiahnuť. Bránila som sa, nechcela som ho pustiť ale on bol silnejší.

Hneď pred záchodmi som sa oprela o stenu po ktorej som sa zosunula na zem. Celou chodbou sa ozýval môj plač. Na pleciach som pocítila Harryho ruky. Objal ma a pritiahol k sebe. Netuším ako dlho sme tam takto sedeli ale bola som Harrymu vďačná že sa ma na nič nepýtal, nemala som najmenšiu chuť mu niečo vysvetľovať. „Musíš sa tej knihy zbaviť." povedala som rozhodnuto a pochopil že ak to neurobí on, spravím to ja bez ohľadu na to či s tým bude súhlasiť.

Bolo tesne po polnoci keď som sa s neviditeľným plášťom vytratila preč z klubovne. Keď som sa dostala pred nemocničné krídlo prešiel mnou strach. Bála som sa v akom stave uvidím Draca keď vojdem. Opatrne som potiahla kľučku. V kabinete madam Pomfreyovej bolo zhasnuté no napriek tomu som sa snažila ísť čo najtichšie. Sadla som si na kraj postele a pozerala ako pokojne spí. Vyzeral tak nevinne a bezbolestne. Jemne som mu priložila dlaň na teplé líce. 

„Ginny." zachrapčal, bola som taká šťastná že cítil že som to ja, že som pri ňom. „Som tu." povedala som pohotovo a chytila ho za ruku. Jemne mi ju stisol.„Chýbala si mi." automaticky som sa zohla a pobozkala ho. Bol príliš slabý na to aby mi to opätoval alebo viedol nejaký rozhovor. Bol v poriadku a to mi zatiaľ muselo stačiť. Trvalo len pár sekúnd keď znova zaspal. Venovala som mu ešte jeden bozk a potom som odišla.