Ginny/Draco

7.

„Zase si tu? Problémy s Thomasom?" namrzene som zavrčala :„Vypadni Malfoy je to tvoja vina." Bol ticho akoby odrazu zmizol... Bohužiaľ ale nezmizol. „No tak moment akože čo je moja vina? Že si nevieš udržať chlapa... No teda neviem či zrovna Thomas ním je ale povedzme... " „Stíchni Malfoy. Kvôli tebe nemôžem teraz niekoľko dní vychádzať z izby!" kričala som na neho od hnevu. Bola som neskutočne vytočená síce za to naozaj nemohol ale bolo to jeho sako takže mohol!! Obišiel ma a čupol si predo mňa.

„Merlin Weasleyova a teba kto zbil?" zhlboka som sa nadýchla aby som mu nevrazila„Včera som si šla ľahnúť a ako som skočila na postel buchla som si oko o gombík z TVOJHO saka." čakala som hocičo ale taký výbuch smiechu aký dal určite nie. Trvalo to cele minúty, Malfoy sa smial ako nepríčetný a prisahala by som že sa mu v očiach od smiechu až zaleskli slzy. „To sa ako premerlina dá?" vykoktal cez smiech.

„Som rada že sa bavíš na tom že ja vyzerám ako idiot!" ohriakla som ho namrzne zatiaľ čo on stále neprestával so smiechom. „Ale veď ja som ti nič neurobil. Nemôžem za to že si neschopná veď to sa ani nedá napichnúť si oko na gombík." „Ako vidíš dá. " zasyčala som cez zuby. „Ach, čo už s tebou Weasleyova, tak poď." zodvihol sa a podal mi ruku. Podozrievavo som si ho premerala no nakoniec som ju prijala a nechala ho nech mi pomôže vstať.

„Kam ideme?" opýtala som sa kým sme kráčali späť k hradu. „Niečo ti na to dať keď už je to moja vina." uškrnul sa posmešne. Pretočila som očami a v duchu som preklínala na čo som s ním vôbec šla. Prešli sme až k schodom do žalárov. „Ja fakt nemám rada svoj život." zašomrala som a Malfoy to s nadurdeným výrazom odignoroval. „Na a tvár sa nenápadne." vyzliekol si mikinu pričom sa mu odhalila časť brucha. Neveriacky som zažmurkala či som naozaj dobre videla. Práve som asi objavila dôvod prečo ho všetky tak chcú veď vyzerá ako boh. Až na to že je to prekliaty diabol ale vyzerá naozaj dobre to sa musí nechať.

„Viem že som krásny ale teraz nie je vhodný čas ani miesto na moje obzeranie." vyškieral sa povýšenecky od ucha k uchu somár jeden namyslený! „Nefandi si pozerala som sa kde budeš najviac krvácať keď ta niečím prebodnem." odbila som ho, vytrhla mu tú mikinu z rúk, obliekla sa a bez toho aby som ho čakala išla som ďalej. „Odkiaľ vieš kde máme klubovňu?" opýtal sa podozrievavo. Historku z druhého ročníka keď sa Harry a Ron zahrali na Crabbea a Goylea aby zistili či je Malfoy dedič slizolina som radšej vynechala. „Ak sa jedného dna naozaj pokúsim zabiť ta neurobím to predsa za bieleho dňa ale v noci, taká nehoda ako infarkt..." tvárila som sa zamyslene a diabolsky zároveň. Malfoyovi sa v očiach zablyslo.

„Si dobrá Weasleyová. Nie si ako ostatné." zhodnotil a kráčal bez slova ďalej. Čo tým akože myslel že nie som ako ostatné? Okrem toho že ja sa mu narozdiel od ostatných hnusím lebo som WEASLEYOVÁ kreténovi sebeckému. Skôr než som v mysli vymýšľala ďalšie výstižné nadávky na jeho osobu jeden z múrov žalárov sa odtiahol a vytvoril vchod do slizolinskej klubovne.

Ešte viac som si skryla tvar do veľkej kapucne jeho mikiny, nechcem si ani predstaviť čo by nastalo keby ma niekto spoznal. „Ale čo Draco, ďalšia? „Na dnes ti ešte nestačilo? " počula som z čiernych kožených kresiel pred krbom. Znechutene som odvrkla. „Treba si predsa prijemne zakončiť deň. Neopovážte sa liezť do izby." zavelil im Malfoy a ja som len očkom (tým zdravým!) videla že Crabbe a Goyle poslušne prikyvujú.

Chlapčenská ubytovňa bola ako bludisko. Keby som mala znova trafiť znova tam kde ma Malfoy viedol nemala by som šancu aby keby som sa rozkrájala. Riadila by som sa jedine ceduľkami s menami bývajúcich v jednotlivých izbách. Na tej pred ktorou sme zastali stálo: Blaise Zabini, Draco Malfoy, Theodore Nott, Adrian Pucey, Malcolm Baddock.

„Poď nikto tu nieje." zhodnotil keď nazrel do izby. Poobzerala som sa okolo seba. Bola to typická chlapčenská izba všade samí bordel. Akonáhle som si sadla na Malfoyovu posteľ zvedavo sa ma opýtal: „Ako vieš že tá je moja?" a sadol si oproti sa stoličku pri pracovnom stole, teda aspoň myslím že to bol stôl nevedela som to rozoznať pod všetkými tými vecami.

„Je to jasné, na tej na pravo je medaila z metlobalu ktorú dostal Adrian minulý rok od Hoochovej sa skvelý výkon, vedľa je Malcolmova pretože sú na nej učebnice z nižšieho ročníka a tá..." ukázala som na ľavo, „Je Nottova, na stolíku sú knihy a tá je jediná popravená. On je z vás jediný ktorý sa nechová ako hovädo a dokonca sa aj učí." Malfoy pretočil očami ale ja som pokračovala: „Všetci vedia že Blaiseovi rodičia sú silne veriaci katolíci a on vždy nosí retiazku s tým malým krížom a keďže nepredpokladám že ty veríš v boha..." pozrela som na kríž na nočnom stolíku.

„A navyše pod touto je podprsenka." zohla som sa a na jednom prste som za ramienko zdvihla červenú čipkovanú podprsenku: „Hmmm ide ti k očiam." zhodnotila som ironicky a ledva som sa udržala by som sa nerozosmiala, Malfoy sa ale neudržal a doslova vybuchol do smiechu. Dnes už po druhý krát až to bolo neuveriteľné. Bolo to prvý krát v živote kedy som ho počula smiať sa s chuti a bez posmechu.

„Dobrá dedukcia a tá...podprsenka..." „Ou ou ou to nepotrebujem vedieť!" zastavila som ho okamžite až som vyskočila na nohy. „Rob si so svojimi zábavkami čo chceš hlavne mi o tom nič nehovor lebo budem vracať ešte týždeň." povedala som znechutene. „Zábavky? To si o mne myslíš?" „To si o tebe myslí každý, si sukničkár." „Mám len rád ženy." pretočila som očami, no to je teda argument. „Ty máš rád to že robia čo chceš a že sú ti také oddané že sa vždy vrátia aj keď s k nim chováš ako k handrám." myslím že som prehovorila v mene každého zdravého človeka kto ho pozná.

„Spím s nimi lebo sú krásne a...dobre obdarené a veľmi šikovné." na tvári sa mi objavila zhnusená grimasa. „Ale vieš prečo nespávam s Pansy?" Pansy Parkinsonová bola jednou z najkrajších dievčat na Rokforte, bola Malfoyova najlepšia kamarátka ale prečo s ňou nikdy nešiel... „Je iná. Ma svoju úroveň a sebaúctu. Je skutočná žena nie je len naivné dievča." takže takýto je obraz vnímania žien Draca Malfoya, dobre vedieť, nie žeby ma to vôbec zaujímalo.

Nastalo trápne ticho ani jeden z nás zrejme nečakal takúto debatu čo bolo viac ako nepríjemne vzhľadom na to že posledné po čom tužím je počúvať o jeho sexuálnom živote a ja som zrejme tá posledná ktorej o tom on chce hovoriť. Rýchlo sa postavil a začal sa prehrabovať v zásuvke od komody. „Zavri to oko." prikázal mi a dlho som uvažovala či to je dobrý nápad ale nakoniec som ho poslúchla veď horšie to už byť nemohlo. Natrel mi to nejakou mastičkou a povedal: „Do hodiny je to preč. Môžeš ísť."

„Ani mi nepoďakuješ?" opýtal sa ľahostajne. „Ty si mi to spôsobil ty si to mal vyriešiť." odvetila som a už som chytila kľučku dverí keď sa otvorili a na mňa hľadel prekvapený chalan. „Ahoj Zabini neboj sa práve odchádzam poď ďalej....ahoj Draco." rozlúčila som sa afektovane a navyše som mu poslala vzdušnú pusu a s úsmevom som obišla Blaisea nech si to Malfoya už vysvetľuje. Spokojná sama so sebou som šla rovno na večeru.

  „Mrzí ma tá alergia." povedal mi Harry keď som si k nemu prisadla. „To nič nie je." mykla som plecami a pustila sa s chuti do jedla. „Máš dobrú náladu." konštatovala Hermiona. Kto by nemal, predstava ako si Blaise musel myslieť že Malfoy sa načisto zbláznil a spustil sa práve so mnou a nenechal si to od neho vôbec vysvetliť je naozaj zábavná. 

No nespomeň čerta, práve vošli oni dvaja vrátane Notta a tých dvoch tĺkov Crabbea a Goylea. Malfoy si sadol priamo oproti mne. Na chvíľu sa naše pohľady stretli, on sa arogantne uškŕňal a jemne žmurkol. Zabini si to všimol a prepaľoval nás pohľadom, mihal očami z jedného na druhého načo sa Malfoy rozosmial. „Čo sa vyškieraš?" trhlo so mnou keď sa ku mne ozval Ron. „Nevyškieram len sa...spokojne usmievam." potriasla som hlavou a vrátila som sa späť k jedlu.