Ginny/Draco

14.

Prešiel skoro týždeň kým som sa vyliečila. Ani neviem koľko čaju som vypila a koľko liekov som do seba nahádzala ale konečne to bolo za mnou.

„Keď už si konečne zdravá čo keby sme niečo podnikli v núdzovej miestnosti?" zašepkal mi Dena do ucha keď sme sedeli večer v klubovni.„Možno zajtra teraz musím niečo vybaviť." postavila som sa z gauča a s jednoduchým„Uvidíme sa neskôr." som odišla z klubovne.

„Čo to do riti malo znamenať?" opýtal sa po chvíli Dean Thomas keď sa spamätal z nevysvetliteľného správania svojej priateľky.„Mňa by zaujímalo kam o takomto čase vôbec išla." rozčuľoval sa jej brat Ron načo Lawender pretočila očami: „To nič nie je stále chodí po nociach niekam preč je to normálne." v momente ju prebodla pohľadom Hermiona Grangerová, nechápala ako môže byť taká hlúpa a vôbec jej nedochádza že týmto Ginny potopila na plnej čiare.„Čo že robí?!" vyletel naštvane Dena, a Parvati s Hermionou sa ho rýchlo snažili upokojiť.„Ginny nemôže po nociach spávať tak sa chodí prejsť, niekedy chodím s ňou."„Áno aj ja, minule sme boli aj s Padmou a Cho, však Cho?" Parvati prosebne presunula svoj pohľad na kamarátku sediacu po boku Harryho Pottera, ktorá samozrejme chcela podržať ich spoločnú kamarátku aj keď netušila do čo sa púšťa. „Samozrejme, vy ste to snáď nevedeli?" opýtala sa akože prekvapene prítomných chlapcov.„Ja som to vedel, tuším pred týždňom ste si predsa požičali plášť však Hermiona?"pridal sa do spoločného klamstva na pomoc Ginny aj Harry. Dean a Ron sršali hnevom ale drvivou väčšinou sa nechali aspoň čiastočne upokojiť. Všetkým bolo jasné že im má Ginny čo vysvetliť. Ona už však v tom čase bežala po pozemkoch Rokfortu k veľkému dobu pri jazere.

Ginny

Už z diaľky som videla že tam je. Čím bližšie som však bola chytala ma nervozita, nevedela som ako bude reagovať na to čo od neho budem žiadať no koniec koncov Hermione som to sľúbila za to že ona pomohla aj s jeho prútikom takže nemá čo protestovať.

„Ty naozaj nevieš chodiť potichšie?"„A ty ma nevieš pre zmenu pekne pozdraviť?" vrátila som mu a to som si ešte ani nestihla sadnúť. Ten si vždy dokáže nájsť niečo čo sa mu nepáči a to pritom človek ešte ani nič neurobil ani nepovedal.

„Tak, ako musím potešiť Hermionu Grangerovú za jej ochotu?" uškrnul sa Malfoy a zvodne si prehrabol vlasy.„Si nechutný." rozosmiala som sa, chcela by som totiž vidieť ako by sa už len Malfoy pokúšal zbaliť Hermionu.„Ty chceš zase dostať na nos?" naštvane sa na mňa zamračil a jemne do mňa strkol.„Toto ma bude zjavne sprevádzať do konca života."  povzdychol si zničene čo mi prišlo vtipné ešte viac. 

„Ale myslím že sa ti to bude celkom páčiť." žmurkla som na neho a jemu sa v očiach zaiskrilo, nie však od radosti alebo vzrušenia skôr od hrôzy.„Hej hej hej, som ti veľmi vďačný za takúto ponuku ale keď ma omrzí život radšej skončím pod rokfortský expres čo bude určite menej bolestivé ako skúšať niečo na Grangerovú."„Ty sa jej naozaj bojíš!" povedala som neveriacky a už ma nedokázal presvedčiť o opaku nijakým spôsobom.„Nebojím ale mám pred ňou rešpekt to uznávam...prečo sa smeješ?" zamračil sa.„Pretože dokonalý Draco Malfoy sa bojí malej humusáčky." 

Okamžite sa nadvihol, chytil ma za ramená a prudko so mnou zatriasol.„Prestaň s tým, to bolo vtedy, už dávno som jej tak nepovedal nemyslím si o nej nič z toho." zarazene som vyvalila očami a neodvážila sa povedať ani slovo. Opatrne ma pustil a sadol si tak ako pred tým. Kiež by to tak videla Hermiona, pomyslela som si. 

„Ehm...vlastne chcem aby si naštval Rona." tváril sa veľmi zvláštne to ohľadom Hermiony vykoľajilo nás oboch ale keď som vyslovila túto vetu na tvári sa mu objavil škodoradostný úsmev.„Tak toto si mala povedať hneď." Pretočila som očami.„Neraduj sa nebude to len tak, Hermiona chce aby žiarlil a preto chcela ísť na Slughornov večierok s Cormacom Mglaggenom ale..." 

„S tým magorom? Tá ženská sa zbláznila? Lasičiak a Mclaggen? Kto bude ďalší?"„Vlastne ty." odpovedala som mu jednoducho načo mi na čelo priložil ruku a snažil sa tváriť že mi merá teplotu či mi nešibe z toho.„Veľmi vtipné." odstrčila som mu ruku a pokračovala som:„Cormac je síce super alternatíva ako vyprovokovať Rona ale  TY!" zdôraznila som a pichla som mu ukazovákom do hrude,„Si zlatá baňa Malfoy." vyškierala som sa škodoradostne no on takú radosť nemal. 

„Ty chceš aby som s ňou na ten večierok išiel ja?" prikývla som.„Aby tvoj brat začal žiarliť na to že je s niekým iným, konkrétne na mňa?" opäť som prikývla.„Uvedomuješ si celá škola si hneď bude myslieť že ja a ona niečo spolu máme?" zase prikývnutie a hneď nasledovalo ďalšie na vetu: „To je šialené."„Beriem Weasleyová ale niečo od teba na oplátku chcem."

„Počúvam." premerala som si ho pozorne a čakala čo to pre Merlina bude.„Potrebujem tú knihu čo má Potter od polovičného princa." nebola som schopná slova.„Odkiaľ..." nevedela som na čo sa chcem opýtať ako prvé. Bola som v úplnom šoku. „Pozri...obaja vieme že Potter je z elixírov tupý a nie je to trochu divné že odrazu je najlepší z ročníka? Poznám polovičného princa a on mi povedal o svojej knihe. Je v nej niečo čo potrebujem jedna jediná strana." pozorne som si ho vypočula a bola som z toho zmetená. 

Tváril sa vážne a mierne to hraničilo so šialenstvom, vyzeral ako závislý, ako narkoman ktorý keď hovorí o svojej droge potrebuje ju viac a viac, nikdy som nikoho nevidela v takomto stave. V očiach sa mu značili obavy akoby na tej knihe záviselo niečo veľmi dôležité.„Donesiem ti tu stranu."„NIE!"  prerušil ma skôr než som dokončila posledné slovo.„Chcem celú tu knihu." 

„Nechceš aby som vedela čo presne potrebuješ?" Bingo. Mám za bratov Freda a Georgea poznám ako sa niekto tvári keď sa snaží niečo skryť.„Povedz mi o čo ide a ja ti ju donesiem." nastavila som ruku na dohodu ale on sa naštvane postavil. Bol ako vymenený, nasadil ľadovú masku a odvrátil sa odo mňa.„To nie je tvoja vec." odbil ma a odišiel.

Ostala som tam sedieť a hľadela na jeho vzdiaľujúci sa chrbát. Merlin Ginny čo tu ešte sedíš! Ozvalo sa mi v hlave a pohotovo som vyskočila na nohy. Rozbehla som sa za ním no nevedela som ho dobehnúť a vlastne som ani nevedela čo mu chcem vôbec povedať...Napadlo ma že mi ho snáď niekto zavolá z klubovne a ako dar z neba tesne pred ňou mi cestu zatarasil Blaise Zabini.

 „Ahoj Weasleyová čo ty tu robíš?"„Zavolaj mi ho!" vykríkla som zadychčane.„Koho?"„No koho asi, Malfoya!" Tváril sa nechápavo a ja som zase nechápala prečo.„Draco tu nie je, nevidel som ho asi od deviatej keď išiel ako predpokladám za tebou." Bola som naštvaná ako so mňa môže robiť idiota! Veď musel vojsť možno pár minút predo mnou! 

 „Naozaj tu nie je...možno by si mala skúsiť...."„ČO?!" vybehla som na neho keď sa odrazu odmlčal.„Zabini vyklop to lebo z teba urobím iba mastnú škvrnu!" nervózne zatínal ruky do pästí a klepkal nohou, ja som však nemala v pláne to nechať tak.„Núdzová miestnosť." povedal napokon, ani som mu nepoďakovala a rozbehla som sa opačným smerom ku schodom!