Ginny/Draco

4.

„Vyzeráš hrozne...zase." znudene som nad Hemrioninou poznámkou pretočila očami. Hovorí mi to každé ráno už to beriem namiesto pozdravu.„Išla som neskoro spať." naozaj neskoro...kým som prišla do izby bolo pol tretej.„Kde si bola o polnoci som šla spať a teba nikde." sťažovala sa, prisahám že to bolo už horšie ako od mojej mami a to už je čo povedať.

„Nemôžeme to nechať tak?" neviem načo som sa vôbec pýtala keď odpoveď bola viac ako jasná.„Si moja kamarátka Ginny chcem ti len pomôcť." vražedne som na ňu pozrela. Nenávidím keď sa snaží hrať mi na city a pre moju smolu jej to ide perfektne.„Dean si myslí že som zamilovaná do Harryho." povedala som nakoniec.

„Nie nie som ak sa na to chceš opýtať." dodala som rýchlo keď som zbadala jej pohľad.„On len trochu žiarli Ginny jeho to prejde len mu nesmieš dávať dôvod aby si naozaj myslel že...veď vieš." zašepkala pretože Harry a Ron práve vošli do siene a mierili priamo k nám.„Neviem či už nejaká možnosť bude včera mi povedal že ma už nechce vidieť." zašepkala som rýchlo tesne pred tým ako si chlapci prisadli. Hermiona šokovane otvorila ústa ale už nemohla nič povedať...našťastie, vôbec som sa o tom totiž nechcela baviť.

„Ahoj Ginny." pozdravil ma Neville keď ma večer uvidel pred dverami ich chlapčenskej izby.„Zavoláš mi prosím Deana?" usmiala som sa neisto. V tej chvíli som si nadávala že som si odpredu nerozmyslela čo mu vlastne poviem.„Prepáč ale nie je tu. Išiel s Hermionou na obhliadku, veď vieš...prefektské povinnosti." „Aha jasné...úplne som na to zabudla." usmiala som sa falošne. Len som mu poďakovala a išla som preč. Viem ako si Hermiona plánuje trasu snáď to teraz nezmenili a ja ich nájdem skôr než nejaký profesor nájde mňa.

Už som bola skoro na pravej chodbe na šiestom poschodí kde by teoreticky mali byť keď som začula rázne kroky na opätkoch a to rozhodne nebola Hermiona. Rýchlo som pribehla k prvej učebni ale bola zavretá a aj tá vedľa. Vydesene som sa rozhliadla okolo seba, ak ma tu nájde Mcgonagallová zabije ma! Vďaka Merlinovi som uvidela ešte jedny dvere ktoré nikdy nie sú zamknuté kúzlom. „Alohomora!" zašepkala som a vbehla dnu. Srdce mi bilo ako divé a keď som bola konečne mimo jej dosah...aspoň čiastočne, snažila som sa samú seba upokojiť.

Keď sa dvere však rozleteli a ja som uvidela vysokú postavu vykríkla som od ľaku. Na ústach mi pristála ruka a silné telo ma posunulo až k stene, dvere sa opäť zatvorili.„Neverím že je toto ešte vôbec možné." zašepkal dotyčný. Keď som spoznala ten hlas povzdychla som si, prečo práve ja, bolo prvé čo mi prebehlo hlavou. Kroky profesorky Mcgonagallovej utíchli v diaľke.

„Čo tu do pekla robíš?" opýtala som sa naštvane a konečne som ho od seba odsunula.„To sa pokojne môže opýtať aj ja teba ale keďže ani jeden z nás tomu druhému neodpovie tak načo sa vôbec pýtať?" nechápavo som zdvihla obočie.„Neviem na čom ideš ale mal by si s tým prestať." zhodnotila som jednoducho.„Ja nie som ten trafený kto sa po nociach schováva k komore na metly."„ Naozaj a teraz si kde, v kvetinárstve?!" vybehla som na neho.

„Pre mňa je to len núdzový úkryt ty si tu už bola dlhšie."„Ja som tu tak od štvrtej poobedia choď si nájsť vlastnú komoru jasné?" povedala som ironicky.„Pripomína ti to domov?" zaškeril sa sebecky a ja som ho od zlosti strkla. Nečakal to a tak zhodil rad metiel po pravej strane, ktoré s rachotom dopadli na zem.

„Skvelé Weasleyová a sme v riti." zasyčal na mňa keď sa opäť ozvali kroky, teraz ich však bolo viac akoby patrili viacerým osobám a boli miernejšie, žiadne opätky.„Len ty Malfoy dnes má totiž hliadku chrabromil." žmurkla som na neho škodoradostne.„Ale nehovor a čo by ti asi povedal tvoj priateľ keby ťa našiel v komore v noci SO MNOU?" posledné slová obzvlášť zdôraznil a ja som vedela že ten prekliaty pokrytec má pravdu.

„Nenávidím ťa vieš o tom?" zamračila som sa.„Neboj ani ja k tebe neprechovávam city zamilovanosti." snažila som sa si jeho sarkastickú poznámku nevšímať a radšej som opatrne vyšla von. Práve vo chvíli keď pribehli Dean a Hermiona.

„Ginny?" povedala obaja naraz.„Tak tu ste hľadala som vás." v podstate som ani neklamala naozaj som ich hľadala.„V komore na metly?" dobrá otázka Hermiona, naozaj dobrá, len keby som na ňu mala odpoveď. „Šla Mcgonagallová chcela som sa len skryť aby ma tu nenašla." do pekla veď ja som naozaj vôbec neklamala no aj napriek tomu mi srdce bilo ako o život a potili sa mi dlane, nie že by sa mi ako bonus navyše ešte aj netriasol hlas. „A čo si potrebovala?" opýtala sa Hermiona a môj pohľad smeroval k Deanovi. „Chcem sa porozprávať...osamote." prosebne som pozrela na svoju priateľku ktorá sa so slovami:„Idem prezrieť ďalšie chodby." vyparila.

„Počúvam." povedal Dena chladne.„Nemôžeme ísť niekam inam?" od Malfoya nás delili jedny drevené dvere a naozaj som netúžila po tom aby počúval o našich osobných problémoch.„Nie ak niečo chceš povedz to hneď nemám na to náladu." odbil ma a ja som mala chuť trepnúť si hlavu o múr. Zhlboka som sa nadýchla a začala: „Ten včerajšok...bolo to nedorozumenie nechcela som aby si si myslel že ja a Harry..." „Je mi ľúto čo som ti povedal bol som naštvaný prepáč mi to láska." Dean ma objal a jemne pobozkal. Nečakala som že to pôjde takto hladko ale tým lepšie pre mňa. Cítila som ako sa mi teplo rozlieva po tele. „Myslím že Hermiona tie obhliadky zvládne aj sama čo povieš?" usmial sa na mňa a znova ma pobozkal. Rýchlo som ho potiahla za ruku smerom k núdzovej miestnosti.