Ginny/Draco

24.

Celé telo sa mu chvelo a ruky sa triasli čoraz viac. Každou ďalšou sekundou ticha sa ho zmocňovala panika. Zľahla som mu položila ruku na líce a prikázala mu nech sa na mňa pozrie.„Ja viem." zašepkala som takmer nepočuteľne. Asi tri krát na chvíľu otvoril ústa a chystal sa niečo povedať ale nenachádzal slov. Vzhľadom na situáciu som mu to chcela uľahčiť, na neho toho bolo už aj tak dosť.

„Bola som na tých záchodoch v jednej z kabínok keď si zaklial Katie, neskôr som si uvedomila že to bol tvoj hlas...potom v tom jazere keď sme boli plávať mal si oviazané predlaktie. Po tom ako si ma zachránil pred Crabbeom a Goyleom si ma zobral na miesto v núdzovej miestnosti kde stále chodíš, kde je tá skriňa. Viem čo je zač. Rovnakú si si prezeral u Burgina a Burku na konci prázdnin Harry, Ron a Hermiona ťa videli. Akonáhle si mi povedal o tej knihe polovičného princa prečítala som každú jednu poznámku v nej a našla to kúzlo ktoré by ju dokázalo opraviť...Pred večierkom si povedal že máš nejakú prácu, do vtedy nebol ďalší útok na Dumbledorea ale odrazu sa otrávil môj brat s tou medovinou...a keď...keď si ležal na tých záchodoch a umieral si. Držala som ťa za ruku a uvidela ho. Temné znamenie na tvojom predlaktí."

Plakali sme. Obaja. Stáli sme oproti sebe a tváre mali zmočené slzami.„Vedela si to...a napriek tomu si prišla...prišla si za mnou do nemocničného krídla." jemne som prikývla, podišla k nemu bližšie a oprela som si čelo o to jeho.„Nedokázala som si ani predstaviť že by som ťa stratila. Do pekla Malfoy je mi ukradnuté nejaké hlúpe tetovanie milujem ťa pretože viem aký naozaj si a..." ďalej som už nemohla pokračovať pretože sa naše pery spojili v bozku.

Rozdelilo nás od seba až buchnutie dverí. Hermiona pustila z rúk všetko čo držala čo následne s buchotom spadlo na zem ale nikto z nás tomu nevenoval najmenšiu pozornosť. „Neskončila si s ním náhodou?" optytala sa ma podráždene. Zahanbene som zavrela oči , Draco ma prepaľoval spýtavym pohľadom a dožadoval sa vysvetlenia. Zhlboka som sa nadýchla: „Milujem ho Hermiona nech by bol pokojne aj samotný syn Voldemorta." prehlásila som presvedčene a hodlala som si za za tým stáť aj keby tam nabehla polovica Rokfortu. Draca som podporujúco chytila za ruku a čakala čo mi poletí rovno do tváre ako prvé. Typovala som to na knihu herbologie a následný menší otras mozgu.

Myslím že to prekvapilo aj  Draca nehovoriac o mojej kamarátke ktorá ostala stáť ako socha čo i len bez žmurknutia. „Ty ma naozaj miluješ?" vyhrkol odrazu Malfoy do ticha tak prekvapene ze som sama začala rozmýšľať čo som to vlastne povedala. „Ehm... Myslím že odchádzam ." dodala Hermiona keď sa vzápätí po mne Malfoy vrhol, chytil mi tvár do dlaní a vášnivo ma pobozkal. Vedela som že nás Herm pravdepodobne prebodáva pohľadom tak som len zavrela oči a užívala si tú absurdnú chvíľu.

„Už viac nevydržím ani sekundu bez toho aby som ťa nemal." zašepkal mi cez bozky a v náručí ma niesol k posteli. „Čo ak niekto príde?"  podvihla som obočie spýtavo . V našom prípade by nebolo prekvapením ani keby sem nabehol sám Voldemort. „Nech závidí." neveriacky som pretočila očami ale nič som na to nepovedala a pokračovala vášnivo v bozkoch. Draco mal pravdu. To čo nasledovalo potom mohol závidieť každý.

„Mal by si vypadnúť skôr než ťa tu naozaj niekto nájde." „Skvostné Weasleyová presne toto chce počuť každý chlap po sexe." povedal sarkasticky načo som sa zamyslela. Nie nad tou vetou ale nad tým jeho typickym sarkazmom. „Zmení sa teraz niečo?" jemne ním šklblo. Zrejme dúfal že som si to nevšimla ale jeho rozpálené telo bolo ako jedno s tým mojim. Cítila som ako mu pod tlakom mojej ruky na jeho hrudi bije pod kožou srdce a pulz sa po tejto otázke prudko zrýchlil.

„Myslíš či budeme naďalej takýto? Plný irónie, uštipačných poznámok a po novom aj skvelého sexu alebo jedny z tých pri ktorých keď stojíš môžeš si s nimi osadiť čaj taký sú k sebe... Nazvyme to prítulný?" prikývla som aj keď som mala pocit že jeho ako prvé napadlo niečo iné. Nechala som to tak a bola zvedavá ako to vidí on.

„Keď som ti povedal že ťa milujem myslel som to vážne. Ale nie tak aby som s tebou chodil za ruručičku a pri západe slnka ti daroval ruže a čokoládu... Ešte by si pribrala." „Idiot!" sykla som namrzene. „Milujem ťa lebo si arogantná a tvrdohlavá a panovačná a... " „Áno ja som to pochopila." automaticky som mu na ústa položila dlane a tým som ho umlčala .

„Chcem aby si mi niečo sľúbila." začal vážne s neoblomným pohľadom. „Ak ti raz... Jedného dňa poviem aby si utekala budeš a nezastavíš sa. Ak ti poviem aby si sa sa skryla urobíš to a nevindes z úkrytu. A ak ti poviem nechaj ma tak ty sa zachráň a ži život aký si zaslúžiš... Urob to. Prosím Ginny."