Ginny/Draco

19.

„Viem že ho chceš naštvať ale si si istá že je to naozaj dobrý nápad?" Hermiona sa práve pripravovala na Slughornov večierok...S Cormecom.„Je to len na pár hodín budem v pohode." nepáčilo sa mi to. Je to sebec a povýšenecký kretén a nemá sa čo k mojej kamarátke približovať. V ducho som sa pousmiala, ešte pred pár mesiacmi som to hovorila o Dracovi a teraz...mám toto idiota spojím spôsobom dokonca rada. 

„Prečo ešte nie si oblečená Ginny?" vytrhla ma zo zamyslenia Hermiona. Ležala som na posteli v župane s knihou a nemala som v najmenšom pláne to meniť.„Nepôjdem tam predsa sama." povedala som nezaujato.„Nechápem prečo si všetkých čo ťa pozvali odmietla. Niektorý sú naozaj milý." nič som jej na to nepovedala. Nechcela som sa o tom ďalej baviť. Jednoducho nič nezmení môj názor že tam proste nejdem.

  „Čo si zabudla?" otvorila som dvere asi 10 minút po tom ako Hermiona odišla. V izbe som ostala už len ja takže som sa musela z veľkou nevôľou postaviť z postele. Medzi dverami som ostala stáť s otvorenými ústami. Pohotovo som si zatiahla župan a snažila sa zahaliť sa keďže som pod ním mala len spodné prádlo lebo som naozaj nečakala takúto návštevu.„Ako to že ešte nie si oblečená?" nechápavo som podvihla obočie.„Myslel som že to tvoje pozvanie na ten večierok platí." Stále som nepovedala ani slovo len som na neho nechápavo zízala.

Z vedľajšej chodby sa ozvalo otváranie dverí, rýchlo som ho potiahla za ruku do izby a zatvorila dvere.„Ideme na to nejako rýchlo nie?" zaškeril sa ale nevšímala som si to už som si na to akosi zvykla.„Povedal si že máš nejakú prácu." pripomenula som mu jeho slová.„Už som to vybavil, dnes večer sa budem venovať len teba." podišiel ku mne a chytil ma za ramená. Ostala som stáť som skamenená a cítila som ako sa mi začínajú potiť dlane.„Ideš na obliecť alebo chceš ísť takto?" poznamenal ironicky a to ma donútilo ho od seba odtlačiť. Zatiaľ čo sa on posadil na moju postel ja som sa šla prezliecť do kúpeľne. 

„Toto je tvoja posteľ?" zakričal z izby.„Prečo myslíš?" snažila som sa čo najrýchlejšie rozhodnúť ktoré šaty si oblečiem a v duchu som nadávala prečo nemám aspoň nejaké sexy len tak do istoty, teraz by sa naozaj zišli.„Tá ktorú ledva vidno pod knihami je Grangerovej, Patilová má na stolíku sošku indického boha a Brownová nechutnú fotku s lasičiakom." spomenula som si ako sa on presne takto čudoval keď som ja vysvetľovala jemu ako som zistila ktorá posteľ je jeho. 

„A navyše na tejto je pod vankúšom moje sako." dodal a ja som videla na svojom odraze v zrkadle ako blednem. Ja hlúpa ako som ho tam mohla nechať! Je tam odo dňa kedy mi ho dal a už som to nebrala nejak vážne a vôbec by ma nenapadlo že by si jeho majiteľ nakráčal priamo ku mne do izby... Počula som ako sa potichu smeje.

„Z tvojho pohľadu súdim že môže byť." Keď som vyšla z kúpeľne Malfoy ležal vyvalený na mojej posteli a zvedavo si prezeral moju rodinnú fotku. V momente ako ma uvidel položil ju naspäť a rýchlo sa posadil. Oči mal naširoko otvorené a prehrabol si vlasy. Nedalo mi neuškrnúť sa. „Teda Weasleyová...vyzeráš...pôsobivo." pretočila som očami. Pôsobivo. On to svoje ego nemôže aspoň raz premôcť a aj keď mu sliny tečú skoro až po brade povie len vyzeráš pôsobivo. 

„Malfoy ty sa nikdy nezmeníš." zasmiala som sa a vykročila som k dverám.„Ideš alebo tu ostávaš?" rýchlo sa pozbieral a mohli sme ísť. Až keď sme boli takmer na mieste zastavila som.„Všetci nás spolu uvidia."„Hanbíš sa za mňa?" naštvane som si založila ruky v bok.„Toto sa naozaj pýtaš ty mňa?" všimla som si ako napína sánku potom sa však uvoľnil a pristúpil ku mne bližšie.„Nech sa všetci pozerajú akú krásnu ženu som si napokon vybral aby strávila večer po mojom boku."„Nikdy som neverila že existuje človek ktorý dokáže pozdvihnúť svoje ego v každej jednej vete až kým som nestretla teba." zasmiala som sa a pristúpila o krok bližšie a napravila mu kravatu. 

„Nechcem tam ísť." povedala som s pohľadom stále upreným na jeho košeľu. Nechcela som aby to pochopil tak že nechcem aby nás videli spolu len som nechcela vidieť tie ich hnusné pohľady.„Dúfal som že to povieš a ja sa budem môcť pochváliť mojím plánom B."„Plán B?" On si pripravil aj náhradný plán?„Čo to robíš?" Z ničoho nič si začal dávať dole kravatu a chcel mi ju priložiť na oči.„Len zavri oči." nemám tušenie prečo som ho počúvla ale bez bránenia som stála a nechala ho nech mi zaviaže oči. 

„Kam to ideme?" opýtala som sa už asi po desiaty krát ale on mi stále neodpovedal.„Malfoy varujem ťa..."„Buď ticho a nekaz to." prerušil ma a zastavil. Cítila som ako mi odviazuje kravatu. Keď som konečne otvorila či zistila som že sme na astronomickej veži. Boli tam reťazové svetielka ako z vianočného stromčeka a zopár lampášov.„Koľko dievčat ti už takto podľahlo?" neodpustila som si , bolo to jednoducho krásne a romantické že by to rozcítilo aj Voldemorta.„Ešte sa nenašla taká pri ktorej by som sa musel snažiť aby som si získal jej záujem." priznal s neistotou v hlase a čakal na moju reakciu. Zvedavo som sa otočila lebo stále stál za mnou. 

„Tak prečo ja?"„Pretože teba nechcem pretiahnuť ale chcem s tebou prežiť pekný večer." s celej sily som ho tresla do hrude.„Ty si teda romantik." povedala som urazene ale hneď som sa rozosmiala, prišlo mi to jednoducho vtipné.„Chceš ma zakliať?" opýtala som sa podozrievavo keď odrazu vybral prútik, odignoroval moju otázku a niečo zašepkal. Pustila sa tichá pomalá hudba a on ku mne natiahol ruku:„Smiem prosiť?"