Ginny/Draco

18.

„Ginny niečo ti prišlo." usmiali sa lišiacky Fred a George a podali mi zelený balíček. Boli Vianoce a my sme sa ich snažili ako tak osláviť na Grinvaldovom námestí hoci sa pár dňami predtým s naším domov stalo to čo sa stalo.„To je od toho tvojho priateľa s ktorým podvádzaš Deana Thomasa?" Samozrejme oni dvaja vedia o všetkom aj keď sú už rok mimo Rokfort. Do pekla ako to robia??

„Ginny!" ohriala ma mamka. Neznášala takéto veci o nevere a klamstvách a keď to nebodaj príde z mojej strany takto to potom vyzerá...„To nie je pravda rozišli sa pretože Dean má bližšie k jeden piatačke nebola to Ginnyina vina." zastal sa ma pohotovo Harry.„Harry má pravdu." pridala sa Hermiona čo som trochu nečakala, pretože za posledný mesiac kedy ma aj s ostatnými dievčatami zastavila pri núdzovej miestnosti sme sa moc nerozprávali aj keď ma to veľmi mrzelo. 

Išla som do izby aby som si balíček mohla otvoriť v súkromí, nie že by som tušila čo to môže byť ale poznám len jedinú osobu ktorá pošle chrabromilčanke zelený baliaci papier so striebornou stuhou. Na malom lístočku stálo: 

Milá (to ty určite nie si) Weasleyová,mrzí ma čo sa stalo ale ty a tvoja rodina to určite zvládnete. Za posledné mesiace si sa mi dostala pod kožu a preto by som ti chcel pomôcť. Ber to ako vianočný dar, nepíšem podpis aby si to v podstate nemohla vrátiť. Šťastné a veselé Vianoce.    PS: Dar od teba je skvelý. Ďakujem.

Zaskočene som si to prečítala ešte dva krát. Otvorila som obálku, ktorá bola súčasťou balíčka a vytiahla z nej šek.„MAMIIII!!!" zakričala som na celý dom a ledva som sa udržala pri vedomí pri pohľade na tú sumu.

Malfoyovi som poslala rámček s našou fotkou. Odfotili sme sa pred pár týždňami keď sme boli pod dubom. Ani neviem prečo, prišlo to tak spontánne. Jednoducho sme sa usmiali do objektívu a bolo to.

Vďaka Malfoyovmu daru naši rodičia mohli začať opravovať dom hneď ako skončia vianočné prázdniny. Tvárila som sa že netuším od koho to je a tak to muselo aj ostať. Neviem čo to boli za Vianoce ale naozaj boli zázračné. Večer som sa udobrila s Hermionou, vlastne ani neviem či sme boli pohádané, každopádne sme sa spolu opäť rozprávali ako najlepšie kamarátky a taktiež som jej povedala pravdu o tom kam naozaj po nociach chodím. Zobrala to...povedzme že to mohlo byť aj horšie.

„Hneď sa vrátim." odložila som denného proroka a vyšla som z kupé. Keď som sa vracala z toalety zastavil ma Dean. Toto nemohlo dopadnúť dobre to bolo viac než jasné.„Nehovorili sme spolu niekoľko týždňov." skvelé, namiesto pozdravu sa to fakt hodí.„Viem." chcela som ho obísť, na takéto sprostosti som nemala chuť.„Dúfam že si s Malfoyom šťastná." to ma donútilo zastaviť. Schytila som ho za ruku a potiahla do chodby medzi vagónmi kde sme boli sami.„Nikomu som to nepovedal neboj sa." Hoci som mala pochybnosti bolo jasné že neklamal inak by ma celý chrabromil roztrhal v zuboch. 

„Ani nepoviem. Len ma mrzí že si mi to nepovedala skôr. Dúfam ale že my dvaja sme v pohode, vieš že ťa mám rád Ginny." povedala úprimne a vystrel ruky. Uľavene som mu vkročila do náručia a priateľsky ho objala. Nechápala som a asi ani nikdy nepochopím ako to dokázal takto zobrať. Hoci som s Dracom nič nemala bolo by to zložité vysvetľovať tak som to nechala tak. Bola to tá najhoršia možnosť aká sa dala vymyslieť a on sa tváril akoby nič. Uvedomila som si že mám šťastie že mám vo svojom živote takéto kamaráta.

„Tak čo zase si s Thomasom?" To by každého zabilo keby sa najprv pozdravili a potom na mňa spustili nejaké výčitky a sprostosti?!„Nie." poprela som a sadla si na deku.„Vo vlaku to vyzeralo inak."„Odkiaľ to vieš?" zarazila som sa.„Ja viem všetko láska." chytila som sa za hlavu a zvalila sa na zem.„Už zaseeeee?" Malfoy sa rozosmial a ľahol si vedľa mňa.„Zaujímalo by ma ako si volala ty jeho. Miláčik? Macko? Chrústik? Cukríček?..." nedovolila som mu ďalej pokračovať a dala som mu ruky na ústa.„Fuj Malfoy!" vykríkla som znechutene keď mi olízal dlaň. 

„Počuj čo s tým večierkom?" opýtal sa odrazu. Nechápavo som sa otočila tvárou k nemu.„Chcela si aby som šiel s Grangerkou na Slughornou večierok aby sme naštvali tvojho brata." Nechcelo sa mi veriť že na to za prvé nezabudol a za druhé že to dobrovoľne spomenul.„Povedala som jej o tom cez prázdniny. Hodila po mne lampu. Neber si to osobne ale si taký šmejd že pôjde radšej s Cormecom." povedala som "sladko" začo som dostala sneh na krk.„S kým tam ideš ty?" napadlo mi. Nie že by ma to naozaj zaujímalo ale...Vlastne áno, kto vie akú vylučovaciu metódu použil aby si vybral len jednu z tých... Škoda slov.... Alebo skôr nadávok.

„Nie som v Slughiho klube. Nejdem tam." nezaujato mykol plecami a pozeral na oblohu. Chcela som urobiť to isté ale niečo ma napadlo:„A chcel by si?"„Weasleyová prosím nepovedz mi že si ma práve pozvala." neodpovedala som. Nepotrebovala som počuť nával výsmechu.„Rád by som šiel a tancoval s tebou ale...mám nejakú prácu." jeho tón hlasu sa razom zmenil na ľadový. Nemala som rada takéto chvíle, znamenalo to že sa ponára do vlastných myšlienok a bude taký...prázdny. 

„Je neskoro pôjdem si ľahnúť." len neprítomne prikývol. Chcela som odísť ale tak veľmi som túžila vedieť čo sa tu naozaj deje kiež by mi to celé vysvetlil.„Draco ja..."„Choď si ľahnúť Ginny." prerušil ma vážne. Cítila som ako sa snaží nebyť ku mne odporný ale neudržal by to na dlho. Radšej som sa naozaj postavila a šla preč. Tesne pred tým ako som vstúpila na nádvorie hradu otočila som sa k stromu. Nikto tam nebol. Rozhliadala som sa okolo seba ale nič. Po Malfoyovi nikde ani stopy.