Ginny/Draco

2.

„Vyzeráš hrozne." skomentovala moje kruhy pod očami ráno Hermiona.„Vrátila som sa neskoro." povedala som popri zývnutí. „Nejdeme sa prejsť?" napadlo mi. Bola sobota krásny deň, hoci bola zima slnko príjemne hrialo. Nemala som náladu na prílišnú spoločnosť a Hermiona na ňu nemala náladu skoro nikdy takže to bola skvelá kombinácia. Rozhodli sme sa zobrať zopár kníh a ísť robiť potrebné úlohy k jazeru. Nikto by tam teraz nešiel nie to s kopou kníh.

„Myslíš že si Harry začne s Cho?" opýtala sa ma Hermiona po ceste.„Neviem. Na jednej strane bolo by fajn keby niekoho mal..."„A keby rozdrapilo Romildu Vaneovú." prerušila ma Hermiona a obe sme sa rozosmiali.„To by bol len bonus," uznala som, „ale Cho mám rada je to skvelé dievča." povedala som úprimne.„Stále k nemu niečo cítiš?" sklonila som hlavu a pozerala ako sa mi pod nohami prepadá sneh.„Ja neviem. S Deanom sa cítim úžasne je milý a pozorný ale je...až príliš dokonalý. Som šialená keď chcem..."

„Zlého chlapca?" obe sme vybuchli do smiechu.„Merlin Luna kde si sa tu vzala." smiala sa Hermiona na našej blonďavej kamarátke.„No myslím že v podstate máš pravdu." dodala som vážne. Obe na mňa pozreli s pozdvihnutým obočím.„Keď to poviete takto znie to príšerne." oni len mykli plecami a išli sme ďalej.

„Je vám veselo humusáčky?" ozval sa odrazu odporný hlas koho iného ako tých dvoch nenažraných prasníc Crabbea a Goylea.„Keď sa teraz pozerám na teba je mi skôr na vracanie." odbila som a potiahla Hermiona za rukáv aby sme ich obišli. Hoci si na ich urážky zvykla viem že ju pichá pri srdci za každým keď to počuje.

„Ja by som sa jej nedotýkal Grangerová nebojíš na že chytíš svrab?" vyškieral sa Crabbe a  Goyle ho za jeho poznámku povzbudivo tľapkal po ramene.„Hoci čo už máš nechytíš, však humusáčka?" doplnil ho. Obaja urobili zopár rýchlych krokov aby nás predbehli a zatarasili nám cestu.„Pozor aby ste s toľkého pohybu náhodou neschudli." neodpustila som si. Obaja si vymenili zvláštne pohľady.„Nechaj tak Ginny, zrejme to nepochopili." povedala milo Luna a pobádala Hermionu aby sa pohla preč.„Za toto zaplatíte humusáčky!" zasyčal Goyle nevražilo a vytiahol prútik.

„Čo to tu vy dvaja stvárate jediné kúzlo ktoré poznáte je na vytvorenie čokoládovej polevy. Odložte tie prútiky než si ublížite a vypadnite odtiaľto ideme na obed." oboch narovnalo keď spoza rohu vyšiel Malfoy a ľadovým hlasom ich zvozil pod čiernu zem. Bez toho aby na nás čo i len jeden z nich štyroch pozrel, vrátane Zabiniho ktorý prišiel s Malfoyom, kráčali zasneženou cestou späť do hradu.

„Draco sa tento rok správa čudne." povedala Luna. S Hermionou sme si vymenili čudujúce sa pohľady.„Nezaujíma ma ako sa chová ten..." Hermiona sa zhlboka nadýchla a v duchu počítala do 10. Viem že to urobila, robí to vždy keď sa snaží nevybuchnúť a nadávať ako basista.„Zastal si nás, to je divné nie?" pokračovala Luna.„Nezastal." odbili sme naraz. Akurát nás úspešne odignoroval a to nie je nič nové.

Celé poobedie sme strávili pri jazere až kým sa nezačalo stmievať a zima začala byť neznesiteľná a my sme sa vybrali na večeru.„Idem si len odniesť knihy, mám sa potom stretnúť s Deanom." povedala som babám pred veľkou sieňou. Dohodli sme sa že sa stretneme neskôr tak som sa vybrala do chrabromilskej veže. Chodby boli prázdne, dokonca aj duchovia boli na večeri. Kopa kníh ktorú som mala bola taká veľká že som si nevšimla kúsok rozbitej podlahy a vykrivil sa mi kotník, bohužiaľ tak že som so všetkými vecami zletela na zem.

„Do riti!" buchla som päsťou po zemi a začala zbierať všetky tie papiere.„Čo to...?" zdvihla som hlavu, spoza rohu vyšiel Malfoy a nechápavo si prezeral rozhádzané pergameny. Potom zbadal mňa na kolenách ako sa ich nešikovne snažím pozbierať. Toto sa môže stať len mne, pomyslela som si a už som čakala len na ten arogantný povýšenecký výsmech. Ale on tam len tak potichu stál keď zrazu vybral prútik.

Okamžite som chcela odhodiť veci a vybrať ten svoj ale on s ním už švihol a všetky pergameny sa vrátili do kníh a uložili sa do stĺpca vedľa mňa. Bola som šokovaná, nevedela som čo povedať. Napokon som otvorila ústa pre obyčajné„Dík." no bol preč. Otáčala som sa po chodbe no akoby tam nikdy ani nebol.„Ginny?"„Oh, Dean ahoj." vykoktala som.„Čo tu robíš?" premeral si ma podozrievavo.„Zakopla som a spadli mi veci." Rýchlo mi ich pomohol zodvihnúť a spolu sme ich išli odniesť. Na zvláštne stretnutie s Malfoyom som úplne zabudla.

„Neviem čo tým chceš povedať." zarazila som sa.„Chováš sa divne Ginny vôbec si ma už nevšímaš brániš mi aby som sa ťa skoro dotýkal."„Hlúposť, jednoducho v týchto časoch nie som plná eufórie. Moju kamarátku zakliali pred dvoma týždňami a stále sa neprebrala!" vykríkla som naštvane.„Tu vôbec nejde o Katie ale o nás, čo keby si nejaký ten večer strávila aj so mnou a nie s Harrym?"„Zbláznil si sa? Sedím v klubovni s Hermionou to že tam sú aj Ron a Harry nie je predsa žiadny hriech, prečo to tak zveličuješ?!" hádali sme sa ešte niekoľko minút kým som to už nezvládla a s otočky na päte som vykráčala, alebo skôr vybehla, z klubovne.

V najvyššej severnej veži som si sadla na schody a oprela si hlavu o chladnú stenu. Viedla tam len jediná cesta a bola to slepá ulička pokiaľ niekto nechce vyjsť k hradným vežným celám, kde pred tromi rokmi zavreli Siriusa, pri spomienke na neho ma zabolelo. Chodila som tam vždy keď sme sa s Deanom pohádali, poslednú dobu čoraz častejšie.

„Dobrý večer."„Helena Bystrohlavová, rada vás opäť vidím." pousmiala som sa a rýchlo som si zotrela jednu nešťastnú slzu ktorá mi stiekla po líci.„Ginny...taká pekná tvár, no taká utrápená."„Pohádali sme sa."„Zase?" pretočila som očami. Ona vie teda povzbudiť. Súhlasne som prikývla.„Pre nešťastnú lásku sa zabíja, pre šťastnú zomiera a pre tú pravú obetuje." nechápavo som nadvihla obočie.

„Mám vás veľmi rada Helena ale niekedy naozaj netuším čo mi chcete povedať." Duch dcéry jednej zo zakladateliek sa pobavene zasmial a preletel okolo mňa.„Stačilo by niečo ako bude to v pohode všetko sa vyrieši." povedala som sarkasticky. Odrazu som začula kroky. Helena zmizla a mne, keďže bolo dávno po večierke, neostávalo nič iné ako čo najrýchlejšie urobiť to isté. Vrátila som sa do chrabromilskej veže kde bolo ticho a ani znak po živej či mŕtvej duši.