Ginny/Draco

8.

Na druhý deň ráno som sa ako prvé rozbehla k zrkadlu. Opuch aj začervenanie boli preč. „Ako je možné že ti to zmizlo tak rýchlo?" čudovala sa Hermiona. „Tie tvoje mastičky asi zabrali." tvárila som sa nezaujato a so slovami že nestihnem hodinu som odišla skôr než ma stihla zbombardovať otázkami.

„Ideš sestrička." nabádal ma Ron večer v klubovni keď sme hrali čarodejnícky šach. Hermiona, Harry a všetci naši priatelia pozorne pozorovali každý náš ťah a čakali len na jediné, kto vyhrá. „Šach mat musíš sa ešte veľa učiť." prehlásil víťazoslávne Ron o pár minút neskôr. Naštvane som buchla po stole a potom sme sa vymenili s Nevillom a Parvati ktorý mali hrať proti sebe. Oprela som sa o okno a len tak zbežne som pozrela von. Keď som zaostrila lepšie uvidela som postavu v černej mikine ako kráča k jazeru.

„Hneď sa vrátim." všetci len prikývli a ja som zatiaľ vybehla do izby po Malfoyovu mikinu a potom nenápadne cez klubovňu von. „Už som si začínal myslieť že neprídeš." povedal skôr než som prišla úplne k nemu. „Ako si vedel že som to ja?" zaujímalo ma, medzitým som si sadla vedľa neho na zem „Dupeš ako slon Weasleyová." Neverím že jemu sa ženy valia k nohám pri týchto jeho komplimentoch by som o neho neoprela ani bicykel. „Priniesla som ti toto." „To vidím." odbil ma a zobral si späť mikinu. „Vďaka za to oko." poďakovala som aj keď som to pôvodne vôbec nemala v pláne.

„Máš za čo. Vieš si predstaviť aký rozhovor som mal s Blaiseom po tom čo si včera predviedla pri odchode?" teraz som sa už smiať musela, nemal ani potuchy ako dobre som si to vedela predstaviť. „Nebojíš sa že sa to dozvie niekto z chrabromilu, že ťa videli odchádzať z mojej izby?" ihneď mi zmizol úsmev z tváre. „To by si nespravil." prepaľovala som ho pohľadom zatiaľ čo on sa vyškieral. „Daj mi jeden dobrý dôvod." „Chceš snáď aby si ľudia mysleli že ty veľký pán Malfoy si sa sa spustil s niekym ako som ja odporná malá Weasleyová?" vyštekla som po ňom.

„Nikdy som nepovedal že si odporná." už som chcela spustiť ďalší monológ keď som sa zarazila. „Povedal som to tvojmu bratovi Ronovi lebo ho neznášam, Fred a George sú vtipný, Percyho si pamätám len zriedka a tých ostatných nepoznám. Nikdy som nepovedal že ťa nemám rád preto že si WEASLEYOVÁ ale preto že si malá drzá pijavica kvôli ktorej som tri krát musel meniť v tíme triafačku lebo si ich skántrila."zamyslene som pozerala pred seba. To posledné som brala ako kompliment aj keď mi tých dievčat bolo celkom ľúto keď skončili na niekoľko týždňov v nemocničnom krídle ale hádam by som ich nenechala vyhrať.

„Keď ste nastupovali do druhého ročníka, tam v kníhkupectve v šikmej uličke, tvoj otec..." „Neporovnávaj môjho otca so mnou Weasleyová." zasyčal ľadovo až mi naskočili zimomriavky. „Ale nehovorím že by som bol nadšený z toho keby panovali klebety o tom že my dvaja spolu niečo máme." dodal popravde a ja som sa musela pousmiať. „To sme dvaja Malfoy." uznala som.

„Mala by som ísť skôr než budem na rade a niekto zistí že som preč." „Na rade v čom?" zaujímal sa Malfoy. „ V šachu." neveriacky podvihol obočie. „To je mi teda zábava v piatok večer hrať šachy." „Ty máš snáď lepší program?" nedala som sa. „Chceš vedieť aký?" „Neviem, úprimne sa bojím opýtať." priznala som. Neviem si predstaviť čo už len on môže robiť v takýto čas...teda viem ale nechcem.

„Maj sa Malfoy." povedala som jednoducho na pozdrav a vrátila som sa späť do klubovne. Nikto si zjavne nič nevšimol, čo bolo pre mňa výhodou. Sadla som si na svoje miesto a pozrela sa z okna. Pod stromom už nikto nebol. Kto vie kam ten prekliaty bastard šiel. Určite zas pretiahnuť nejakú jeho faninku. „Ginny hráš?" opýtal sa ma Dean a tým ma vrátil späť do reality. „Jasné." vtedy som myšlienky na Malfoya úplne vypustila.