Ginny/Draco

3.

„Ginny?" prekvapene som zdvihla hlavu od knihy elixírov.„Ja...chcel som sa ťa opýtať či..či by si mi nepomohla s transfiguráciou." súhlasne som prikývla:„Jasné Harry." usmiala som sa na neho.„Ehm...tak super." prisadol si vedľa mňa a vybral si knihu. Ani neviem ako a začalo sa stmievať, dobre sme sa bavili a na hodinky sme vôbec nepozerali.

„A hotovo." prehlásila som keď sme definitívne skončili.„Ani neviem ako ti mám poďakovať Ginny." Harry ma pevne objal a dal mi jemnú pusu na líce. Samozrejme to bolo v ten najnevhodnejší moment keď do klubovne vošiel Dean. Zachytila som jeho pohľad vo chvíli keď sa Harry odo mňa odtiahol. Okamžite so zlosťou v očiach odišiel ráznym krokom preč.„Prepáč Harry musím ísť uvidíme sa neskôr." vyskočila som na nohy a vybehla za ním.

„Dean! Dean! DEAN!" kričala som a snažila sa ho dobehnúť. Prudko zastal a otočil sa ku mne tak že som to nečakala a vrazila do neho.„Čo chceš?" vyštekol na mňa ,čo ma zarazilo.„Netvár sa tak prekvapene a choď sa ďalej oblizovať s Potterom!" odstrkol ma a odchádzal. Rýchlo som ho zachytila za ruku.„Dean o čom to hovoríš?"„TY DOBRE VIEŠ O ČOM! IDEŠ PO ŇOM CELÝ ČAS!"„To nie je pravda len som mu pomáhala s úlohou." bránila som sa a do očí sa mi tlačili slzy.

„Nerev teraz. Robíš to stále! Si so mnou len preto že je to môj kamarát aby si sa k nemu dostala bližšie!" vrieskal cez celú chodbu,  obrazy len utekali a zakrývali si uši a ja som chcela urobiť presne to isté len aby už prestal.„Dean..." po lícach mi tiekli slzy a on po mne stále vrieskal.„Nechcem ťa už ani vidieť!" vykríkol nakoniec a odstrčil ma od seba tak silno že som to ledva ustála keďže som to nečakala. Už som sa ho nepokúšala zastaviť, nedokázala som to.

Spustila som sa po chladnej stene na zem a prepadla som do plaču. Začula som smiech ale nevenovala som tomu veľkú pozornosť ale potom som si uvedomila že je neskoro a musia to byť prefekti ktorý kontrolujú chodby. Schúlila som sa k stene a nohy som si úplne pritiahla k telu. Snažila som sa vzlykať čo najtichšie no moc to nefungovalo.

„Bola lepšia ako jej sestra to sa jej musí nechať." povedal nejaký chalan posmešne.„Čo z toho keď sú ti viac už nanič. Raz stačilo potom je to už nuda." povedal niekto ďalší.„Hej, všetky sú rovnaké. Snažia sa dokázať aké sú výnimočné aby si ich chcel aj naďalej ale stoja za nič." znechutene som zdvihla hlavu a v protiľahlej chodbe som uvidela dva tiene.

„Skontroluj pravú chodbu ja idem do ľava." v tom spoza rohu vyšla mužská postava a keď vystúpil z tieňa bližšie a svetlo z jeho prútika ma jemne z diaľky osvietilo zastavil. Spoznala som ten jeho arogantný výraz, hľadel na mňa bez pohybu a slova, len tam proste stál. Neunúvala som sa utrieť si oči bolo to zbytočné určite som ich mala celé opuchnuté a červené, zatiaľ čo on nemal žiadny výraz akoby ma vôbec nevidel ale ja som to cítila, cítila som ako ma prepaľuje pohľadom a v duchu sa na mne zabáva.

„Tu nič nie je máš niečo?" začula som znovu ten druhý hlas.„Nie, čisté, poďme ďalej." zhasol svetlo z prútika otočil sa a odišiel. Akoby som tam naozaj ani nebola. Po dlhých minútach som sa konečne odhodlala postaviť. Nemala som však chuť ísť do klubovne. Pri mojom šťastí by som určite stretla niekoho kto by mi nedal pokoj a vypytoval sa na všetko možné aj nemožné.

Namiesto toho som sa radšej túlala po chodbách pozrela som do zeme a rukami som sa objímala ale bolo to na nič aj tak som mrzla. Vyšla som na astronomickú vežu a sadla si na zábradlie. Myslela som si že už je po všetkom ale nie...zase sa mi do očí tlačili slzy pri pomyslení na hádku s Deanom. Vlastne ani neviem či sa to dalo nazvať hádkou, ja som takmer nič nepovedala len som tam stála a...

„Človek by si myslel že ak ťa niekto neprezradí keď si po večierke mimo klubovne rýchlo tam pôjdeš." zľakla som sa a skoro som neudržala rovnováhu. V tom ma ale zachytili silné ruky aby som nespadla z výšky asi tak 50 metrov.„Ja som ťa o to nežiadala." povedala som chladne a zahľadela sa na rozsiahle pozemky Rokfortu.

„Netvár sa ako hrdinka už niekoľko dní chodíš po chodbách ako mátoha a vyplakávaš. Teraz si sa dokonca pokúsila zabiť kam to s tebou ide Weasleyová."„Čo? Ja som sa nepokúsila zabiť zľakla som sa a len som neudržala rovnováhu a mimochodom už by sa ma mohol láskavo pustiť!" vyštekla som podráždene.

Neuvedomila som si však že nie som vo veľmi stabilnej polohe a tak keď ma pustil zase ma to akosi naklonilo dozadu a ZASE ma musel zachytiť.„No ale druhý krát by to bolo nepravdepodobné na náhodu nemyslíš?" podotkol uštipačne.„Naser si." zavrčala som cez zuby a zliezla zo zábradlia.„A navyše ja som ťa neprosila aby si ma neprezradil." naštvane som vypochodovala z veže bez toho aby som sa obzrela, tentokrát som však už išla do svojej izby nemala som najmenšiu chuť stretnúť ešte niekoho obzvlášť nie Malfoya!