Ginny/Draco

21.

„Ešte dlho na mňa budeš takto pozerať?" opýtala som sa nezaujato asi po 20 minútach ako som sedela na gauči v klubovni a Harry zo mňa nespúšťal oči.„Ty a Malfoy..." začal pomaly načo som prudko zložila denného proroka na stôl.„Nie je žiadne ja a Draco. Skoro si ho zabil nechcela som vidieť známeho umierať pred očami tak som možno reagovala trochu...nezvyčajne a prehnane." Boli to už dva týždne odo dňa kedy sa to stalo a prekvapilo ma že sa ma na to Harry opýtal až teraz. Mal dosť príležitostí vrátane vtedy keď sme boli skryť tú preliatu knihu v núdzovej miestnosti a ja som aspoň mala dosť času psychicky sa pripraviť na tento rozhovor.

„Dobre tak... Toho známeho pred dvomi dňami pustili z nemocnice pričom včera večer sme ho s Ronom videli odchádzať z núdzové miestnosti s Astoriou Greengrassovou a dnes poobede pre zmenu s tvojou spolužiačkou Jennette vo veľmi vzájomne príjemnej spoločnosti. Zdá sa že ten známy má pestrý spoločenský život." naštvane som sa zamračila a okamžite som sa postavila na odchod. „Uhni!" vyštekla som na nejakého siedmaka s ktorým som sa zrazila vo dverách.

Prekliaty Malfoy! Skoro ho zabijú a on prvé čo urobí je že si beží sa nejakými štetkami a ako inak stará sa len sam o seba a spoje uspokojenie! Ako som mohla byt taká hlúpa a myslieť si že snáď sa mi ozve kedže som sa bola aspoň ja uistiť či vôbec ešte žije! Nieee načo by sa zaoberal mnou keď zo mňa nemá to čo z nich ja nie som jeho handra s ktorou si užije tak načo by mi bol povedal posraté ďakujem že si nenechala Pottera nech zo mňa urobí puzzle!

„Slečna Weasleyová je po večierke vráťte sa do klubovne inak budete mať problémy. " napomenul ma Snape na ktorého som narazila na schodisku. „Problémy bude mať Malfoy keď sa mi dostane do rúk!" zavrčala som a bez okolkov som ho obišla a šla ráznym krokom ďalej. Zrejme bol taký zaskočený z mojej reakcie že mi na to nepovedal ani slovo.

„MALFOY!!!" zakričala som keď som vstúpila do núdzovej miestnosti. „VIEM ŽE SI TU! OKAMŽITE VYLEZ!" stále žiadna odpoveď. No počkaj, pomyslela som si a vybrala som sa nájsť toho sviniara.

„Čo tu do riti robíš?" vyletel na mňa namiesto pozdravu, aké nečakané, keď sa odrazu objavil predo mnou „ÁÁÁle, len sa tu tak prechádzam a kričím tvoje meno, chápeš len tak z nudy." povedala som ironicky. „Ako vidíš tu som ja a chcem súkromie takže choď inam." ak čakal že ma chlad v jeho hlase zastraší mýlil sa na plnej čiare dnes to nebudem ja kto sa toho druhého bude báť!

„Chceš súkromie aby si mohol pretiahnuť ďalšiu z tých tvojich handier? Si obyčajný prašivý podlý sebecký aristokratický hajzel ktorému záleží len na sebe a na tom kedy si zase zašuká s nejakou kurvou a tí ktorí sa celý týždeň báli či vôbec prežiješ sa môžu aj posrať! Hnusný odporný povýšenecký sviniar! Nemôžem uveriť ako som mohla byť taká sprostá a vôbec som na teba myslela či si v poriadku, ZHOR V PEKLE!"

Keď som dokončila (alebo skôr dovrieskala) svoj preslov Malfoyom to ani nepohlo aj napriek tomu že  som po ňom v jednom kuse hádzala všetko čo som mala po ruke vrátane svietnikov, kníh, porcelánovej keramiky či príborníka. On tam len stál a ani sa nepohol. Vo mne vrel hnev, nenávisť a všetko možné aj nemožné že som nemala ďaleko od toho aby som sa po ňom skočila s nožom v ruke.

„Len si choď za tou cundrou čo ťa čaká!" zakričala som ako posledné a jasný pohľad mi zakryli slzy. Bolo mi na vracanie samej zo seba ako som si to mohla tak zobrať k telu. Okamžite som ich zotrela.„Nikto tu nie je, odkedy...odkedy sme sa stretávali nemal som žiadnu." prehovoril chladne, konečne, aj keď zrovna takéto klamstvo nie je to čo som chcela počuť.„Klamár! A čo Astoria a Jannette? Koľko ich ešte za posledné dva dni bolo? 4? 5? 6?!" zasmiala som sa zúfalo.„Bol som s nimi aby som zabudol na teba!" vykríkol po mne a rozhodil rukami. V očiach sa mu blýskala a obaja sme ťažko dýchali.

Neviem vysvetliť ako to prišlo...odrazu sa pohol smerom ku mne a ja som urobila to isté. Tak silno si ma pritiahol k sebe až som chcela vykríknuť,avšak na to som nemala priestor lebo jeho pery zaútočili na tie moje bez možnosti odtiahnuť sa. Chytil ma za stehná a zdvihol pričom som mu omotala nohy okolo pása. Bolo to to najvášnivejšie čo som kedy zažila, nechcela som ani na sekundu pomyslieť čo bude keď to skončí chcela som len jeho! Jeho dotyky nech si so mnou robí čo chce do pekla túžila som len po tom cítiť na sebe každú časť jeho dokonalého tela!

Zatočila sa mi hlava a ovial silný vietor. Keď som chrbtom narazila na dvere na moment som otvorila oči.„Ako?" zavzdychala som pomedzi bozky keď som zbadala že sme na chodbe pri slizolinských chlapčenských izbách. Odpoveď som nedostala nie že by mi to vadilo naozaj to nebol vhodný čas na rozhovor. Malfoyove ruky blúdili po celom mojom tele až kým mi pevne nestisol zadok čo ma dohnalo nenásytne mu začať rozopínať gombíky na košeli alebo skôr ich doslova trhať. 

„Chcem ťa Weasleyová." zavrčal mi do ucha pričom ma do neho jemne pohrýzol.„Zober si ma!" vykríkla som takmer zúfalo čo ho dohnalo v momente zo mňa strhnúť tričko. Odrazu som stratila pevný podklad na chrbte o ktorý sme sa opierali mi obaja a naša rovnováha razom zmizla a padli sme dozadu. Myslela som že nemôže byť nič horšie ako to keď môj chrbát narazil na prah dverí a Malfoyova hlava skončila medzi moji prsiami ale potom som zbadala natešenú grimasu BLAISEA ZABINIHO!