Ginny/Draco

17.

„Ginny zlatko choď za ockom do garáže nechcem ani vedieť čo tam zase robí s tými jeho muklovskými haraburdami." rozčuľovala sa mama. Ochotne som sa postavila a vyšla z domu, aj tak som chcela mať na chvíľu kluď. Otvorila som dvere a na moje prekvapenie nezavŕzgali, zrejme ich ocko konečne naolejoval. Už som na neho chcelo zavolať keď som započula rozhovor.„To čo si Draco obzeral je skrinka zmiznutia, kedysi boli veľmi populárne. Keď prišli smrťožrúti ľudia do nich jednoducho vliezli a zmizli kým smrťožrúti neodišli." Nechcela som špehovať ale akonáhle som započula Malfoyovo meno spozornela som a ostala som v úzadí.„A čo sa stalo s tou u Borgina a Burku?" Opatrne som vystrčila hlavu aby som sa naozaj uistila či je to Harryho hlas. Bol.„Nič. Je tam." ocko položil nejakú škatuľu späť na poličku. Medzitým som rýchlo a hlavne potichu vyšla z garáže a ostala pred dverami aby to vyzeralo že len vtedy som mala v pláne vojsť.

Po dlhej sprche som sa rozhodla že si idem ľahnúť keď som sa na schodoch stretla s Harrym.„Ron už šiel spať?" opýtala som sa pre začiatok. Vyzeral že nad niečím tuho premýšľa a nechcela som hneď vyzvedať.„Nie, ešte je hore."„Šnúrky." všimla som si na jeho pravej topánke. Ochotne som sa zohla a zaviazala mu ich.„Ďakujem." usmial sa jemne. Nastalo ticho a mne napadlo že je to dobrá príležitosť opýtať sa na Malfoya ale ozval sa krik a cez okno zasvietila žiara ohňa.

„ZABILA SOM SIRIUSA BLACKA!" pozrela som sa na Harryho ktorý už bežal po schodoch dole. Vedela som že je zle a rýchlo som šla za ním.„GINNY!" zakričala za mnou mama keď som aj ja cez nich vybehla z domu za Harrym. Remusovi s Tonksovou sa podarilo zmenšiť na malú chvíľu oheň a mne sa to podarilo využiť a preskočiť cezeň. Utekala som s pripraveným prútikom a snahou dobehnúť Harryho.„HARRY!" zakričala som ale jediné čo som počula bolo šušťanie obilia a šplechot vody.

„ZABILA SOM SIRIUSA BLACKA! ZABILA SOM SIRIUSA BLACKA! CHCEŠ MA DOSTAŤ?!" všade navôkol sa ozýval jej smiech a mňa chytala panika. Bála som sa o svojho kamaráta bolo jasné že Bellatrix ho naťahuje a snaží sa ho nalákať nech beží za ňou. Ďaleko od bezpečia pri ostatných. Ledva som dýchala a až keď som sa na chvíľu zastavila uvedomila som si že netuším ako ďaleko vôbec som, naokolo bolo len obilie a močiar. Otáčala som sa za šumom, niečo sa mihlo priamo predo mnou. 

Zozadu mi niekto položil ruku na ústa a potiahol ma. Chcela som kričať ale jeho stisk bol príliš silný. Stiahol ma na zem tak že som kľačala. Vtedy sa mi podarilo otočiť hlavu a moja tvár sa stretla s Malfoyovou. Priložil si prst na ústa na znak že mám byť ticho. Pozrela som sa tým smerom ako on a na mieste kde som ešte pred pár sekundami stála ja bol Ferihi Grayback. Po chrbte mi prebehli zimomriavky. Namrzene zavrčal, premenil sa na dym a zmizol. Malfoy povolil stisk a stiahol ruku.

„Musíš sa vrátiť k domu." zašepkal a ja som napriek tomu mohla počuť v jeho hlase obavy. Obavy o mňa? „Čo tu robíš?" až teraz mi napadlo opýtať sa asi na tú najpodstatnejšiu vec. „Bellatrix. Oni všetci. Nudili sa a povedali že idú sem tak som...musel som prísť. Nechcel som aby...aby sa ti niečo stalo." zaskočene som otvorila ústa neschopná slova. Pozerali sme na seba pričom on mal stále ruky na mojich ramenách od vtedy keď ma potiahol na zem.„Mrzí ma to Ginny. Chcel som ťa varovať ale bolo neskoro." v jeho očiach som naozaj videla ľútosť. Z každej strany sa ozýval krik, hľadali mňa a Harryho. Nebol čas na otázky musela som ísť späť k svojej rodine.„Nič nehovor, len choď." Malfoy ma vytiahol na nohy a nabádal ma aby som šla, vedel že musím. Už, už som chcela odísť keď ma niečo zastavilo. Urobila som rázny krok a silno som ho objala. 

„GINNY!" kričala Tonksová sotva pár metrov od nás. Otočila som na za jej hlasom a keď som spätne pozrela na Malfoya bol preč. Jednoducho sa nejako vyparil.„Si v poriadku?" opýtala sa ma starostlivo. Len som prikývla a obe sme zdvihli hlavu k oblohe. Kúdole čierneho dymu prelietavali nad poľom pričom prešli cez náš dom ktorý zbĺkol ohňom. Zhrozene sme sa rozbehli k domu. Našťastie sa všetci dostali von. Náš domov bol v plameňoch. Bol s ním koniec, so všetkým čo sme ako rodina celé roky budovali. Tonksová ma držala okolo pliec a všetkým nám pomaly začali stekať slzy. Jediné veci ktoré sa nám podarilo zachrániť sme previezli na Grinvaldovo námestie. Harry to navrhol keď sme zase začali vnímať krutú realitu.