Ginny/Draco

11.

„Poďme odtiaľko skôr než jeden z nás dostane zápal plúc." povedal kým sa brodil von z jazera. „Počkaj." na počudovanie sa zastavil. „Čo hovoríš na fantastické zvery?" opýtala som sa tajomne. „Neexistujú fantastické zvery..." „Len ľudia ktorý im nerozumejú." dodali sme naraz. „Myslela som si že som jediná kto obdivuje Newta Scamandera a číta jeho knihy." priznala som fascinovane. „Žartuješ? Milujem jeho knihy a fantastické zvery." neveriacky sme tam na seba zízali uprostred noci po kolená namočený v jazere.

„Prečo si sa na ne opýtala?" „Chceš niečo vidieť?" odignorovala som jeho otázku a lišiacky som sa usmiala. „Nie." odbil ma jednoznačne z čoho som si nerobila ťažkú hlavu, vedela som že aj tak pôjde za mnou. Vyzliekla som si mokré veci a hodila som ich na breh. V spodnom prádle som sa hodila do vody a plávala preč.

„Weasleyová ty si sa zbláznila!" počula som za sebou. „No ták poď už, snáď sa nebojíš!" smiala som sa ale nezastavovala som. Už som len počula ako skočil do vody a sama pre seba som sa usmiala. Doplávala som k malému ostrovčeku asi 30 metrov od brehu. Trvalo len chvíľu kým doplával Malfoy. Pozorne som si ho poobzerala. Len v čiernych trenkách, mokrý a v mesačnom svite...ten by stál za hriech keby to nebol zrovna prekliaty Malfoy.

„Čo tu pre merlina robíme?" opýtala sa s drkotajúcimi zubami. „Vieš čo je to za strom?" zase som ho ignorovala nemalo zmysel mu odpovedať aj tak by sa len ďalej sťažoval. „A ty vieš čo ti spravím ak mi to okamžite celé nevysvetlíš?" obaja sme sa triasli od zimy , bol koniec októbra a my sme práve plávali v ľadovej vode takmer nahý.

„Vyrábajú za z neho prútiky a taktiež je domovom pre..." „Stromostrážcov." doplnil ma Malfoy a pomaly sa prestal tváriť namrzene. Pristúpili sme bližšie a zo štrbiny v kmeni pomaly vyšlo malé zelené stvorenie. „Neboja sa ma...chodím sem často. Rokfort a jeho pozemky sú plné zázračným bytostí Newt sa o nich začal zaujímať práve tu." „Viem čítal som jeho listy Lete Lestrangeovej keď tu študovali." prekvapene som sa odvrátila od stromu. Pochopil čo sa chcem opýtať. „Moja teta Bellatrix, jej manžel Rudolphus je Letin pra, pra ,pra synovec...naše rodiny si potrpia na riadne vypísanom rodokmeni už stovky rokov," dodal keď videl môj výraz, „V rodinných knižniciach je všetko aj to čo si ani nevieš predstaviť. Asi pred dvomi rokmi som našiel Letine listy." sadli sme si zvedavý čo ten druhý ešte vie a navzájom sme sa dopĺňali:

„Leta bola snúbenica Newtovho brata Thersea." ozvala som sa, „ Ale zomrela v roku 1927 v Paríži, zabil ju Grindelwald." dokončil Malfoy. „Mám rada históriu." a ako som zistila aj on. „Máme toho veľa spoločného." „A pritom tak málo." chvíľu sme sedeli po tichu zamyslený do svojich myšlienok kým stormostrážci pobehovali okolo.

„Hej Weasleyová pozri." zahľadela som sa do diaľky kam Malfoy ukazoval a na mieste kde boli naše veci stál Filch a...zbieral ich! „Do riti má naše oblečenie!" vykríkla so zhrozene. „Prosím povedz mi že si aj ty nenechala prútik vo vrecku." žalostne som na neho pozrela a pochopil že presne to som urobila. Boli sme skoro nahý, bez prútikov, uprostred noci v strede jazera. „Čo teraz?" opýtala som sa zničene. Vymenili sme si veľavravné pohľady a dali sme sa do činu.

Opatrne sme nazreli spoza rohu, hlavná chodba pred veľkou sieňou bola prázdna. „Tu sa asi rozlúčime." zhodnotila som no Malfoy ihneď protestoval:„A budem riskovať že sa nájde niekto ďalší ako tí dvaja a stane sa niečo horšie ako včera? Tak na to zabudni idem s tebou až ku klubovni!" prehlásil ale ja som nesúhlasila:„Aké starostlivé, ale nepotrebujem aby nás niekto takto spolu načapal." pripomenula som mu dôrazne keďže sme boli skoro nahý!

Zrazu sme začuli kroky ktoré náhle zastali. Naraz sme sa veľmi pomaly otočili tým smerom odkiaľ prišli. Na konci chodby stálo dievča asi prváčka s mačkou na rukách, zrejme ju tu hľadala inak by o pol jednej ráno nebola na chodbe v pyžame. „Ak o tom niekomu povieš z tej mačky bude sekaná." povedala som vážne a ona len chabo prikývla. Stála tam a zízala na nás ako na debilov, nie žeby som sa jej divila. „Teraz už choď, padaj." nabádal ju Malfoy a ona sa rýchlo rozbehla preč. „Práve si sa vyhrážala prváčke." „Keby som mala prútik zakľajem ju ale nemám takže to muselo stačiť." odbila som naštvane a otočila som sa na odchod na túto noc toho už bol ona mňa až až! Ale to by nebol Malfoy keby ma nedobehol a fakt nešiel so mnou!

Srdce mi bilo ako o život kým sme potichu prechádzali chodbami k obrazu tučnej pani. Horšie to však bolo až keď som tam prišla a uvedomila si čo nastane ak náhodou niekto ostal v klubovni alebo ak moje spolubývajúce ešte nespia!„Si spokojný?" opýtala som sa keď sme zastavili.„Áno, dobrú noc Weasleyová."„Dobrú Malfoy." popriali sme si ale nepohli sme sa svojimi cestami. Ostali sme tam na seba hľadieť bez slova a pohybu. 

Až teraz som si všimla aké má krásne sivé oči. Ani neviem ako a stáli sme len pár centimetrov od seba, prišlo i to akoby som bola mimo realitu. Bolo to to najčudnejšie čo som kedy zažila, nikdy som sa pri nikom tak necítila o to horšie to bolo že to je práve ON! V tej chvíli mi to ale akoby vyfučalo z hlavy a chcela som urobiť najšialenejšiu vec v mojom živote: Pobozkať ho!  Už to takmer aj bolo jeho pery boli od tých mojich len pár milimetrov keď sa ozval krik:

„Čo to má znamenať, mládež nepodarená ako to vyzeráte, to je nehoráznosť!" vrieskla tučná pani. Prisahám že som mala chuť roztrhať ju v zuboch. Rýchlo som si však uvedomila čo som sa to chystala urobiť a odstúpila som. Cítila som ako mi do líc stúpa červeň ,hanbila som sa ako pes. Nedokázala som sa na neho ani pozrieť len som rýchlo vbehla do klubovne. Našťastie bola úplne prázdna. Prebehla som ku schodom do dievčenských internátov a potom opatrne k svojej izbe. Pozrela som cez kľúčovú dierku ale nič som cez mu nevidela čo bolo dobré znamenie lebo to znamenalo že spia....teda aspoň som v to dúfala.

Aby nebola najmenšia šanca aby m takto videli v momente ako som otvorila dvere prebehla som cez izbu a skočila šípku do postele a zaryla som sa asi až niekde do matraca. Ako som predpokladala, Hermionin krehký spánok to narušilo a tá pohotovo zasvietila svetlo. „Ginny čo to stváraš?" opýtala sa zaspato. „Nič, nič, len pokojne spi je mi zima tak som sa chcela zababušiť." vyhovárala som sa okamžite. Zrejme bola príliš unavená na to aby to riešila, vypla svetlo a zase zaľahla. Uľavene som si vydýchla a neveriacky som sa zamyslela sama nad sebou. Čo som to kurva dnes urobila? Veď ja som sa chcela bozkávať s Malfoyom! S polonahý Malfoyom pre chrabromilskou klubovňou! Po tomto už nebudem schopná pozrieť sa mu do očí, tých krásnych ľadových očí...Dobre Ginny to stačí musíš sa vyspať lebo už to preháňaš!