Choď do riti, Noah!

>2<

Prebudil ma hnusný budík, ktorý som v tej chvíli mala chuť vyhodiť z okna, asi ako každý debilný deň.

Nohy som prehodila cez okraj a ako každé ráno išla najprv do kúpeľne.

Pozrela som sa do zrkadla, a nie, nevystrašila som sa svojho odrazu a ani som nezačala nadávať na svoj vzhľad.

Ja po spání vyzerám normálne, až na trochu rozcuchané vlasy. 

Nechápem tie baby, čo po ráne opisujú že vyzerajú ako chodiace zombie a také podobné kokotiny.

Vzala som si do ruky len hrebeň a špirálu a začala sa trochu upravovať.

Potom som sa pobrala ku skrini, z ktorej som vybrala obtiahnuté čierne jeansy a obyčajne čierne tričko.

Z rohu izby som si vzala čierny vak, do ktorého nachádzala mobil, peňaženku, kľúče od domu aj od mojej motorky.

Mám dve motorky.

Jednu, na ktorej som ako Tajomný jazdec a druhú, na ktorej chodím normálne, aby ma, logicky, nikto nepoznal.

Zbehla som dole po schodoch, vzala si z kuchyne tyčinku a bez pozdravu odišla.

Na tvári sa mi ukázal malý, síce len na chvíľu, úsmev, no hneď potom som nasadila kamennú masku, ktorú mám na tvári skoro celý život.

Pred naším domom stála moja čierno-červená motorka (nebudem tu písať typ keďže sa v motorkách reálne nevyznám^^).

Nasadla som na ňu a vyrazila do školy.

Cesta netrvala na motorke dlho, ale kebyže idem pešo, išla by som 30 minút.

Zaparkovala som na mojom obvyklom mieste, hneď pri škole.

Pár pohľadov na mne som si všimla.

Väčšina však bola s rešpektom v očiach, no v chalanských očiach bola túžba.

Nebudem vám klamať, postavu mám dobrú. Nie, neberte to ako chválenie, ale tvrdo som pracovala na tehličkách na mojom bruchu. Môj otec je biznismen, vlastní celú sieť hotelov po celom svete, a občas ma využíva k manipulácii s jeho klientmi.

Sebavedomo som vykročila do školy, pričom všetky pohľady videli na mne.

Nesťažovala som sa, mám rada pozornosť a už som si zvykla.

Všetci mi uhíňali z cesty a nedovolili si na mňa ani prihovoriť, vedia čoho všetkého som schopná.

Viete, keď ste vystriedali 5 škôl, aké také skúsenosti naberiete.

Zrazu som pocítila ruku na mojom zadku.

Bleskovou rýchlosťou som cudziu ruku chytila a vykrútila tak, že s ňou nemohol pohnúť.

Ako som hovorila, mám už nejake skúsenosti s bitkami, ale aj pár základných chmatov viem od otca, aby som sa vedela trochu brániť.

Pozrela som sa do očí chalana, celkom pekného, no pokazil si to u mňa tou rukou.

Pravdupovediac, je jedno či je pekný a či nie, zásadne nespávam s chalanmi zo školy. Nepotrebujem aby ma na škole ohovárali.

,,Takže cica vystrkuje drápky?"

Ľadovo som sa naňho pozrela a usúdila, že je tu nový.

Kvôli tomu že som ho tu ešte nevidela, ale skôr podľa toho, čo si na mňa dovoľuje.

,,Niekto nevie, že práve urobil veľkú chybu."

,,Vážne? A čo mi urobíš? Dáš mi pusinku na líčko?"

Vysmial sa mi do tváre, čo ja neznášam, ale nedala som na sebe poznať, ako som na neho nahnevaná.

Jeho kamaráti na neho vystrašene pozerali, lebo vedia že nedopadne dobre.

A majú pravdu.

Rukou som mu vrazila do brucha, na čo sa skrčil a preto som ho kopla do tváre.

Keď sa v bolestiach zvalil na zem, posledný krát som do neho kopla.

To som k nemu bola veľmi milá.

Niektorý dopadli omnoho omnoho horšie ako len s obyčajnou modrinou.

Keď som chcela odísť, ozval sa z rozhlasu hlas riaditeľa.

,,London Brown nech sa dostaví do riaditeľne."

Povzdychla som si. A je to tu zas.

Iba mi vynadá, dá nejaký trest a ja odídem ako keby sa nič nedialo.

Ešte som napľula na toho chalana odišla smerom k riaditeľni.

Znudene som otvorila riaditeľove dvere bez klopania a rozvalila sa na kresle.

Spoza stola vykukla stará šedivá hlava s okuliarmi na nose a nahnevane krútila hlavou.

,,London London.... Vieš že to takto ďalej nepôjde? Koľko zápisov už máš, a to počítam iba tie z našej školy. Jazda na motorke po škole, ničenie školského majetku, vyhrážanie žiakom, bitky s chlapcami, nadávanie, odvránie učiteľom, sprejovanie a fajčenie na školskom dvore a mnoho mnoho ďalších. Nerobím to rád...alebo vlastne hej. Robím to rád. London Brown, oficiálne ťa vylučujem z tejto školy."

Ukončil svoj dlhý preslov a pozrel na mňa.

Asi čakal slzy alebo doprosovanie aby som ho nevylúčila, no to ma asi nepozná.

Z vrecka som vytiahla cigarety, čo mám vždy po ruke a hneď si aj zapálila.

Dym z cigarety pomaly stúpal a zaplňoval riaditeľňu, keď som sa ozvala.

,,Viete, mne je úplne v piči, či ma vyhodíte, alebo nie. Takže zbohom a dúfam že už vás nikdy v živote neuvidím." Keď som vedela, že už ma ničím nepotrestá, tak prečo to nevyužiť?

Na to som sa postavila a ladnou chôdzou vyšla von z riaditeľne a neskôr aj zo školy.

Takže, teraz som už oficiálne vylúčená.

Poviem vám, celkom dobrý pocit.

Moja motorka ako verný priateľ čakala na parkovisku a ja som ju odomkla.

Cigaretu som hodila na zem, poriadne ju zašlapla a naskočila na motorku.

...

,,Ja viem, že ťa to štve, ale toto som ja. Nevydržím na nejakej škole dlho, ale apsoň ti zarábam prachy, ok?!Nie ako ten šprt ktorý ti žere peniaze .Tak sa nečerti..."

A naštvane som vypochodovala z izby.

,,Dobre, zabudnem na to ale už zajtra nástupiš na novú školu, idem zavolať riaditeľovi!" Stihol môj "otec" zakričať pred tým, než som zabuchla dvere od mojej izby.

Úžasné, to mi nemohol nechať aspoň pár dní voľno?

Nemám veľmi rada keď nastupujem na novú školu, keďže najprv si tam na mňa všetci budú dovoľovať, kým ich nenaučím ako sa ku mne správať...