Choď do riti, Noah!

>8<

Na telesnú sme so Sindy meškali, kvôli nášmu zdržaniu pred školou, no po ceste k telocvični som jej porozprávala svoje najväčšie blbosti, ktoré som vyviedla a nakoniec ma za ne zatkli.

*Odrazila som sa čo najsilnejšie nohou od zeme, aby som nabrala rýchlosť. Jazdila som uprostred školskej vhodný na skateboarde s vodnou pištoľou v ruke a striekala vodu po všetkých, ktorý mi neuhli z cesty. Toto bola škola, z ktorej ma vyhodili najskôr. Vydržala som tu len 4 mesiace, a to mu stačilo. Riaditeľka strašne prísna, žiadni žiaci ktorí by ocenili moje show a ešte horší učitelia. Započula som policajné sirény a potichu sa zachechtala. Ona vážne zavolala iba kvôli tomuto políciu?! Počula som, že za mnou niekto beží a tak som ešte zrýchlila natoľko, že som nevnímala nič okrem tejto úžasnej rýchlosti. A maminho úžasného skatu. Asi jediná hmotná vec, čo mi po nich ostala, bol tento skate po mame a jeden plyšový kôň od ocka. Tieto dve veci som si vážila najviac na svete a za nič by som si ich nenechala vziať. Potom si už len pamätnám, ako ma strážnik zatkol, za vyvádzanie v škole, pouličný vandalizmus, ničenie majetku, atď. *

To bolo asi moje najviac zábavné zatknutie, keďže som celú cestu presviedčala policajtov že ma popadol démon a preto som tak šialene jazdila.

Zo vzpomínania ma pretrhol pohyb, keď Sindy zaklopala na dvoj krídlové dvere od telocvične.

Pobavene som na ňu zdvihla obočie.

Za 1. pred  chvíľou hovorila, že má už dosť pravidiel

A za 2. na dvere od telocvične sa neklope, keďže vám nikto neotvorí.

Zasmiala som sa nad ňou a chcela otvoriť dvere, no v tom ma napadlo či by sme sa nemali radšej prezliecť.

Pozrela som sa na Sindy, ktorá v ruke držala vrecko s telesnou

Boha, to ho mala v ruke stále? Lebo ešte pred chvíľou by som prisahala, že mala prázdne ruky.

,,Ty, Sindy, môžem si požičať legíny? Lebo nemám sa do čoho prezliecť."
Pohotovo vybrala jedny legíny a podala mi ich.

Obidve sme teda išli na dievčenské WC, keďže od šatní treba mať kľúč, ktorý má iba telocvikár.

...

Už prezlečené sme vošli do telocvične a samozrejme sme sa nevyhli rečiam od telocvikára. Zmeškali sme iba rozcvičku a našťastie sme nedostali žiadny trest.

Zaradili sme sa do veľkej skupiny. Ideme si totiž zahrať vybíjanú.

Dvaja kapitáni- Noah a ešte jeden neznámy chalan. Aby ste chápali, máme spojenú telesnú. Nanešťastie.

Bola som vybraná medzi prvými do týmu cudzieho chalana. Našťastie, lebo kebyže to vyjde že mám byť s Noahom, zabijem sa. Aj keď je to iba vybíjaná...ale čo už.

Poobzerala som si svoj tím a zaúpela nad ním. Boli tu dvaja chalani, čo vyzerali že by mohli hrať fajn a potom tu bolo asi 10 dievčat, nie veľmi zdatných. O ostatných ani radšej nehovorím. Sindy bola v druhom tíme.

Telocvikár zapískal a hra za mohla začať.

Keďže sme hrali rýchlu vybíjanú, lopta dopadla na zem a Noah ju chytil ako prvý.

Neváhal a čo najrýchlejšie ju hodil do mňa. Len tak tak som sa jej vyhla a nahnevane naňho zavrčala.

Nevinne sa na mňa usmial. Hra pokračovala ďalej, no po chvíli loptu zase získal Noah a pokúsil sa ma vybiť.

Aj tentokrát som sa jej vyhla tesne, no nenechala som to len tak. Loptu som rýchlo chytila, než k nej stihol ktokoľvek prísť a hodila ju naspäť do Noaha.

Teda, aspoň som sa o to snažila. Loptu veľmi ľahko chytil a zasa mieril na mňa.

To nemyslí vážne!

A týmto začala najhoršia hodina telesnej v mojom živote. A vôbec tomu nenapomáhal fakt, že som úplné drevo na šport.

Celá hodina bola o tom, aby som sa vyhla lopte a hneď na to ju hodila naspäť do Noaha.

Myslím, že ostatných to už štvalo, ale nedovolili si nás zastaviť.

Keď konečne zazvonilo, vydala som sa rovno smerom k Noahovi.

,,Takže sa začala vojna?" Zvedavo som naklonila hlavu na jednu stranu.

,,Babe, tá už dávno začala." Uškrnul sa a zmizol v dave.

S hnevom som zaťala päste a vydala sa naspäť do triedy a dúfala, že Noaha dnes nezabijem.

Aj keď mne by to až tak nevadilo...