Choď do riti, Noah!

>5<

,,Ahoj, som Sindy." Priateľsky sa na mňa usmiala moja nová spolusediaca. Mala dlhé blond vlasy, modré oči a nevinný výraz.

Otrávene som sa na ňu pozrela a ďalej ju ignorovala.

,,A ako sa voláš ty?" Zvedavo sa opýtala.

,,London Brown." Vyzerala trochu sklamane, no za chvíľu bola zasa v svojom živly.

,,Hm, takže ty asi nebudeš veľmi zhovorčivý typ, čo? Ale mne to nevadí, ja rada rozprávam. Takže volám sa Sindy, mám 17 rokov, rada spievam. A ty?"

Moje druhé pravidlo: Nehľadám si kamarátky. Nie preto, že nechcem, ale preto, že ich opustím. Určite som vám už hovorila, že na škole nevydržím dlho. A tak vždy opustím ľudí, ktorých mám rada. A preto radšej nemám rada nikoho z nich.

,,Rada kreslím." A rada porušujem pravidlá, jazdím ilegálne a utekám pred polišmi.  Ale to ti radšej hovoriť nebudem.

,,Och, to je úžasné! Ukážeš mi niečo čo si nakreslila?" 

Prevrátila som očami. Tak na toto nemám, to je fakt strašná baba.

Z batohu som však vytiahla som skicár a podala jej ho, v snahe, že už zavrie svoju papuľu. Nestalo sa tak. Fakt začínam ľutovať, že som si nesadla k Noahovi.

Otočila som sa naňho a prekvapilo ma, že aj on sa pozerá na mňa.

Za chvíľu mi na lavici pristál papierik.

Keď som ho rozbalila, stálo tam: Tak čo? Páči sa ti sedieť so Sindy? Nechceš si ku mne presadnúť?

Papierik som skrčila a hodila pod lavicu.

Debil jeden! On vedel, že ani na chvíľu nezavrie to dievča hubu!

Zhlboka som sa nadýchla a usmiala sa na Sindy.

,,Tak Sindy, až zazvoní, poukazuješ mi to tu? Vieš, keďže som nová, nikoho tu nepoznám...teda skoro nikoho." Narážala som tým na Noaha, ale nechcela som ho pred ňou spomínať. Kto vie, čo by si pomyslela.

A tak som zvyšok hodiny počúvala učiteľku. Možno nevynikám v správaní, ale v učení určite.

....

Keď skončili vyučovanie, so Sindy sme išli na obed. Nakoniec Sindy nie je až taká hrozná, aj keď nezatvorí nikdy hubu. Ale už som si zvykla.

Keď sme konečne došli na rad a na tanier nám dali jedlo, mali sme dylemu.

Kam si sadnúť za stôl?

,,Takže, začneme týmto stolom. Úplne vpredu sedia štetky. Myslím že ti o nich viac ani rozprávať nemusím, roztiahnu nohy pred každým chalanom. Potom za nimi sú športovci. Alebo teda futbalisti. Majú svaly, no chýbajú im mozgy. Sú úplne tupý. Potom za nimi sú intelekti. Dobré známky, a sú aj celkom fajn, občas si k nim sadnem. A potom obyčajní. Sú úplne obyčajní,takže o nich nemám čo povedať. A nakoniec sú tu Badboys. Sú piati, tí hnedovlásí sú trojičky. Áno, dobre počuješ. Neviem, ako sa to ich mame podarilo, ale budiš. Volajú sa Tim, Tom a Dylan. Ďalej, ten blonďák s hnedými očami a piercingom v obočí je Nick. A nakoniec, čiernovlasý so sivými očami a piercingom v pere, je Noah. Nick a Noah sú taká dvojica, ktorú zaujímajú iba baby, cigarety a motorky. Teda, na motorky je hlavne Noah. Ale obidvaja sú úplne úžasní." Zatiaľ čo ona sa zasnene pozerala na Noaha a Nicka, ja som zamierila k prázdnemu stolu. Tak nejak sa mi zdá, že Sindy je veľmi očarená Nickovým a Noahovým zjavom.

Pretočila som nad ňou očami. Oukej, Noah je sexy, ale levituje nad ním slovíčko idiot.

Hm...možno som čudná, ale občas si proste nad každým vytvorím slovíčko, ktoré ho najlepšie opisuje.

Noah je idiot, Nick ešte väčší, Sindy je urozprávaná a ostatných som ešte nepoznala.

Sadli sme si teda k prázdnemu stolu a začali jesť.

Celú dobu, čo som si "vychutnávala" obed, Sindy stále rozprávala.

Myslím že mám po dlhej dobe reálnu kamarátku.