Choď do riti, Noah!

>22<

Pravdupovediac, už nikdy nechcem vyberať oblečenie so Sindy. Jej večne nespokojené mrnčanie mi začalo liezť na nervy už na začiatku, ale teraz to bolo ešte horšie. Zatiaľčo mne stačilo si zo skrine vybrať čierne jeansy ako vždy, ona sa nemohla rozhodnúť či si má vziať volánikové šaty alebo obtiahnutú sukňu. Pri výbere trička som mala jasnú voľbu- čierne, napoly čipkované tričko s dlhým rukávom, no ona nevedela či si vziať top, obtiahnuté červené tričko alebo práveže volnejšie s krátkym rukávom. No proste hrôza, ktorú som trpela hodnú chvíľu, no to som ešte nespomínala dobu, ktorú sa maľovala. Ja som si zatiaľ vybrala čierne topánky na miernom podpätku. Sindy bola mojím presným opakom. Na sebe mala krátku bledo ružovú sukňu s bielym topom a na nohách taktiež bledo ružové podpätky. Napriek tomu, že by som si to nikdy neobliekla som musela uznať že to vyzeralo elegantne.

Keď Sindy konečne dokončila svoje prípravy, ja som sa zatiaľ psychicky pripravovala na stretnutie s chalanmi v obývačke. Mala som zlé, veľmi zlé tušenie, že sa dnes niečo stane.

V obývačke však nikto nebol a jediný zvuk čo bolo počuť bola zapnutá telka v izbe môjho brata. Nič viac som nepotrebovala a čo najtichšie som vykĺzla von z môjho domu. Z vrecka som  vytiahla kľúče od motorky a skepticky sa pozrela na Sindininu sukňu. Nechcela by som.

____________________________________________________________________________

GoogleMaps bola jediná moja záchrana, keďže na tejto prapodivnej adrese som nikdy nebola. Dom, v ktorom prebiehala párty bol vidieť už zďaleka vďaka tomu, že to bol jediný vysvietený dom na tejto ulici. A navyše hrala taká hlasná hudba, že som sa divila že niekto zo susedov ešte nezavolal políciu. V tme som si dom obzrieť veľmi nemohla, no podľa veľkosti som usúdila, že dom má dve poschodia. So Sindy sme rýchlym krokom prešli ku dverám, keďže vonku mrzlo a ja som nemala záujem o nádchu. Keď sme zazvonili, takmer okamžite nám dvere otvoril vysoký čiernovlasý chalan. Oh nie. V očiach mu zahrali pobavené plamene a spýtavo nadvihol obočie.

Že som si ja krava nezistila u koho je tá párty.

,,Takže dáme sa uráčilo zabávať. "

,,Bože, ja neverím že si ma nazval dámou. To si musím zapísať do deníčka!" Otrávené pretočenie očami mu muselo napovedať, ako sa cítim.

,,Však ja sa nesťažujem, že si prišla. Poď dovnútra." Bravó, Sherlock, došiel si na to že by sme rady dovnútra. Taktiež by som rada neumrzla vonku, ak dovolíš. Keď nám Noah povolil vstup dnu, moja prvá zastávka bola stôl s alkoholom. Potrebujem nemyslieť na to, koľkokrát ma ten debil ponížil.

V tú chvíľu mi musela nad hlavou zasvietiť žiarovečka. Kedy je lepší čas na odplatu, ako teraz? No hlavne musím vymyslieť plán. Kebyže som Noah, čo by ma strašne nahnevalo?

...

Noah- pohľad

Idem ju zavraždiť. Tú malú suku.

Celý večer tu pobiehala od jedného dievčaťa k druhému a s každým viedla iba párminútový rozhovor. To by však nebolo zvláštne. Zvláštne bolo, že odkedy sa tu objavila, všetky odo mňa utekajú preč, ignorujú ma alebo na mňa začnú kričať nech sa od nich držím ďalej. Celý pojebaný večer môj mozog vymýšľa varianty, čo sa stalo. Čo som urobil.

A potom prišiel vysmiaty Nick a povedal mi, že niekto o mne rozhlásil, že mám pohlavnú chorobu a vši. Hmm, kto to asi bol?!

A potom proste zmizla. Predtým som ju videl takmer neustále a teraz som ju nemohol nájsť a prizabiť ju. Sviňu. Suku. Kurvu. Ako teraz ľuďom vysvetliť že mi nič nie je?! Celý večer pokazený, a to iba kvôli nej.

Frustrovane som si rukou prehrabol vlasy a chcel sa ísť napiť, no zastavil ma jeden z mojich najlepších kamošov. Ako tancuje s London. Bol síce mierne opitý, čo bolo vidieť na jeho pohyboch, ale aj tak to vo mne prebudilo ešte väčší hnev ako doteraz. Ako môže tancovať a obtierať sa práve o ňu? Nemohol si vybrať hocijakúm inú? Zrejme nie...

Keď sa k nej však naklonil tak, akokeby ju išiel pobozkať, nevydržal som to a rýchlym krokom som si k nim razil cestu. Môj pohľad plný hnevu a zaťaté päste asi vyzerali naozaj strašidelne, keďže Tim od London ihneď odstúpil a stratil sa v dave tesne pred tým, než som mu rozmlátil ksicht. Keď ma zbadala, prekvapene nadvihla obočie ako to mala zvykom a už otvárala pusu, aby na mňa niečo štipľavé vysypala, no umlčalo ju to že som sa postavil oproti nej a ruky položil na jej boky. Dnes naozaj nemám náladu na jej poznámky, takže sa budem asi modliť k bohom, nech je ticho. Začali sme sa kývať v rytme a bolo to tá najčudnejšia vec v mojom živote...alebo najprirodzenejšia?