Choď do riti, Noah!

>21<

Keď sa mi konečne rozlepili ťažké viečka, unavene som si rukami pretrela oči. Včera som bola hore až do neskorej noci a dnes sa to určite prejaví. Som si takmer určite istá, že mám pod očami kruhy ako po týždni bez spánku a môj výzor kopíruje zombie. Neochotne som vstala z postele a akonáhle sa moje chodidlá dotkli studenej zeme som zasyčala. Rýchlo som prebehla cez izbu až do kúpelne, kde boli kachličky ešte studenejšie a potichu som zanadávala. Mala som radšej zostať pekne vo vyhriatej posteli. Pohľad do zrkadla bol presne taký, ako som očakávala a preto som do ruky vzala korektor, ktorý skoro vôbec nepoužívam a pustila sa do úpravy svojej tváre a vlasov. Make-up mi veľa nehovorí a kedže som svoje maľovacie schopnosti nikdy netrénovala, radšej som chodievala nenamaľovaná. Na poličke som uvidela mobil ktorý každú chvíľu zabzučala a po pár minútach mi to začalo liezť na nervy. Bola som donútená si do ruky vziať mobil, ktorý som však od prekvapenia skoro pustila na zem. Mala som tam 361 správ od jednej jedinej osoby. Sindy. Všetky boli podobné a písalo sa v nich len jedno- "Ako to že si sa tak dlho neozvala?!"

Prekrútila som očami a hneď som začala písať správu. Logicky, neozívala som sa preto, lebo je chorá...

||London||: Uvidíme, aká si Partygirl. O 19:00 u mňa doma. 

Tuším mi ešte v škole niekto spomínal, že je v sobotu párty u nejakého spolužiaka. Našťastie som však v tú dobu nebola hlúpa a adresu si zapísala. 

Mobil som zase odložila a zo skrine, ktorú som mala v kúpeľni som vybrala obyčajné tepláky a čierne tričko. Upravená som vyšla z izby až na chodbu. Všade bolo nezvyčajné ticho, no to len kvôli tomu že bolo sobotňajšie ráno. Okrem mojej izby sa na tomto poschodí nachádza aj bratova izba a hosťovská, to je všetko. Môj adoptívny otec a jeho milenky majú izbu dole, kde je zároveň aj obývačka a kuchyňa. Môj pohľad však zablúdil k hosťovskej izbe, ktorá je prvýkrát po dlhom čase zasa obývaná. Prevrátila som očami hneď, ako som si uvedomila kto tam teraz spí. Už už som chcela odísť, no niečo ma napadlo. Noah tam teraz spí. A keď spí, je zranitený. Mala som vážne chuť začať sa diabolsky smiať, ale to by ho samozrejme hneď prebudilo. Ako šíp som zletela dole do kuchyne a začala som ju prehladávať. Hodilo by sa mi čokoľvek, do čoho sa dá naliať voda. Veľa vody. Pod moje ruky sa konečne dostalo niečo, čo by sa dalo použiť- hrniec. Vybrala som ho teda zo skrine a začala ho napĺňať studenou vodou. Snažila som sa čo najrýchlejšie, predsa len neviem kedy sa asi prebudí. 

Hrniec bol naozaj ťažký a, pravdupovediac, budem ďakovať bohu ak sa mi cestou po schodoch nevyleje. Našťastie ma tentokrát ruky nesklamali a schody som zvládla iba s trocha mokrým tričkom. Cesta do hosťovskej izby bola potom už hračka. Pomaličky som otvorila dvere a nakukla dnu, aby som sa uistila že Noah ešte spí. Našťastie však odfukoval v posteli a chvíľu mi to prišlo aj roztomilé. Kým som si nevzpomenula aký idiotský sukničkár to je. Hneď sa mi ľahšie kráčalo k posteli a s nedočkavosťou som sa zadívala na jeho tvár. Keď som stála nad jeho posteľou, neodpustila som si posledný úškľabok a otočila hrniec tak, aby sa naňho vylial celý obsah. Sekundu pred tým, než sa na jeho posteľ vyliala voda nečakane otvoril oči a odkotúlal sa na okraj postele. Prekvapene som sa pozerala na miesto, kde ešte pred chvíľou ležal a nedokázala rýchlo reagovať na to, čo prišlo potom. Noah ma stiahol za ruku rovno do mokrých perín a poriadne ma do nich zabalil, aj cez moje nadávky a vzpieranie. 

,,Oh, Kvetinka, už na mňa neskúšaj také zákernosti. Nevyplatí sa ti to." Žmurkol na mňa a postavil sa z postele. Oh, a ešte pripomínam, len s teplákmi na sebe bez trička. Na chvíľu som sa zabudla vzpierať a do líc mi vstúpila červeň. 

Noahovi to však zrejme prišlo vtipné, kedže sa začal schuti smiať. 

,,Aby ti náhodou nevytiekla slinka." A potom sa len vyparil z izby a mňa tam nechal. Nahnevanú a zahanbenú. Idiot.

______________________________________________________________________________

Keď som konečne započula niekoho zvoniť, bolo mi jasné že to je Sindy. Nakoniec sme sa dohodli aby k nám prišla skôr, predsa len vhodne sa obliecť chvíľu potrvá. Zišla som dole po schodoch a cez obývačku som zamierila do chodby. Prekvapene som však pozrela na gauč, kde sedelo päť tých najviac lenivých prasiat na svete. Noah, jeho najlepší kamoš Nick a trojičky Tim, Tom a Dylan. Kedy sa tu preboha stihli napratať? Stihla som sa však na nich len zamračiť, kdže netrpezlivá Sindy zasa začala zvoniť. Dobehla som teda k dverám a pootvorila ich. Než som stihla čokoľvek urobiť, už som bola uväznená v jej objatí.

,,Chýbala si mi, London. Ale nebudeme sa tu teraz zaoberať sračkami a ideme sa rýchlo obliecť, nech to stíhame." Ani som nestihla odpovedať a už ma ťahala cez obývačku ku schodom. Akonáhle si však všimla chalanov, celá sa išla roztopiť a prisahala by som, že je celá vlhká. Tentokrát som ju začala preč ťahať ja a vnútri nad ňou začala pretáčať očami. Ako sa jej môžu páčiť takí idioti?! Alebo vlastne, prečo je celé ženské pohlavie hneď vlhké, keď sa na ňu jeden z nich čo i len usmeje?!

Sú to predsa len idioti. Pekní idioti.