Choď do riti, Noah!

>7<

Zo skrine som si vyberala outfit na dnešný deň a popritom rozmýšľala, čo prípravím Noahovi ako prekvapenie.

Nakoniec vyhrali obyčajne čierne rifle a bordové tričko.

Zo stola som si vzala dva univerzálne zošity, ktoré používam na všetky predmety naraz a hodila ich do kabelky spolu s mobilom a kľúčami od domu. Kľúče od motorky som držala v ruke, keďže ich budem potrebovať.

Keď som išla k motorke, ani neviem prečo, ale v hlave mi kolovali slová riaditeľa.

,,Z tejto školy ťa nevylúčim, to prisahám, tu ťa naučím slušného správania."

Rozmýšľala som, ako dlho tu budem trčať a znášať nezatvoriteľnú hubu mojej trochu kamarátku a Noahovu ,, pomstu". Pri Sindy sa cítila dobre, rada ju počúvala aj keď občas hovorila iba samé blbosti.

Rýchlo som nasadla na motorku, aby som preťala moje myšlienkové pochody a naštartovala som.

Naposledy som sa pozrela na môjho šprtského brata, ktorý čakal na svoju limuzínu a odfrčala preč.

Do tejto jazdy som dala svoj hnev na všetko a na všetkých..

Na debilného nevlastného otca, ktorý čakal že sa mu peňažne odvďačím za to, že sa o mňa 2 roky "staral". Na brata, ktorý ma ignoroval, no vždy keď som niečo vyviedla a napríklad skončila na polícii, iba nado mnou krútil hlavou. Nad mojou "babkou" ktorá so mnou nechcela mať nič spoločné. Na jedinú moju adoptívnu rodinu, ktorú som mala rada skoro ako vlastnú. Myslela som na ich sprostý osud, ktorý bol skoro rovnaký, ak osud mojich pravých rodičov, ktorý ma milovali. Občas som strašne túžila hodiť sa do maminho objatia, chcela som dostať vynadané od otca, že som si domov doviedla chlapca. Chcela som, aby na mne niekomu záležalo. Chcela som, aby ma nevnímali iba ako peňažnú banku. Ako šek, ktorý si môžu vybrať.

Do svojich myšlienok sa zahĺbila tak, že takmer zabudla zabočiť na cestu, ktorá vedie na školské parkovisko.

Našťastie na mňa ale mávala Sindy s prísnym pohľadom. Už z diaľky na mňa kričala niečo typu že za chvíľu zvoní a mám si pohnúť. Pretočila som nad ňou očami a zaparkovala motorku.

,,Sindy, asi vieš že má nevyhodili z piatich škôl len tak pre nič za nič, a tak ti dám radu. Dokým sa budeš tesne držať pravidiel, nebudeš si užívať život. Pravidlá sú na to, aby sa porušovali! Si proste slušné dievčatko a dopredu ťa varujem, že ja sa podľa pravidiel správať nebudem, takže ak nechceš problémy, mala by si sa odo mňa držať ďalej."

Sindin výraz sa zmenil z prekvapeného na nahnevaný.

,,Ja nie som slušné dievčatko!" Pobavene som na ňu pozrela.

,,Povedz, kedy naposledy si porušila nejaké pravidlo?" Vyzývavo som sa na ňu pozrela. Sindy iba naprázdno otvorila pusu a potom ju aj zavrela. Sklopila oči ako keby sa hanbila.

Ihneď som ju objala.

Keď som si uvedomila, čo robím, odskočila som preč, akokeby som sa popálila.

Došla mi totiž jedna vec.

Obľúbila som si Sindy.

Naozaj som ju brala ako kamarátku, a mala som ju rada. A tým sa moje hradby a štíty akokoľvek môjho srdca pomaly ničili.

,,Tak poď do triedy, za chvíľu zvoní a ty si nechcela zmeškať hodinu."  Tajne som sa pozrela na Sindy, ako zareaguje.

Odhodlane zdvihla hlavu a pozrela sa mi do očí.

,,Nechcem byť to slušné dievčatko, ktoré si nechá rozkazovať a oberať sa o zábavu. "

Keď dohovorila, v duchu som zajásala. Možno som mrcha, ale tak trochu som ju naschvál vyprovokovala, aby si uvedomila, že si stále necháva rozkazovať. Od všetkých.

Spolu sme vykročili smerom k telocvični, keďže tam sme mali prvú hodinu. Telesnú.

A ja som konečne mala pocit, že mám spojenca. Kamarátku. Niekoho, kto ma podrží...

Áno, dnes taká krátka :D
Čo hovoríte na to, že London si našla kamarátku? Myslíte že je to dobré, alebo že by mala pokračovať v tom, že sa bude od všetkých držať ďalej?

Deniska 🖤❄️