Choď do riti, Noah!

>6<

,,Prídu hostia na večeru, dobre? Obleč sa trochu vyzývavo, ale nie tak, aby si vyzerala ako štetka. Možno by si ich očarila, teda hlavne pána Collinsa Počul som, že je na mladšie. Alebo ich syna, je v podobnom veku ako ty, alebo sa proste len zapáčiš pani Montgomery, je mi to jedno, len nech mám u nich väčšie sympatie, je to celkom veľký obchod, jasné?!"

Len som nad tým prekrútila očami.

Obliecť sa trochu ako štetka?! Vážne?

Zamierila som do svojej izby vybrať si outfit, pretože neviem či mám v šatníku veci pre štetky.

Keď som sa konečne dostala až ku skrini, pozerali na mňa tieto štyri outfity.

Tak a teraz ktorý si vybrať?

Po dlhom rozmýšľaní som si vybrala 5, lebo ak budem mať šaty alebo sukňu, pri sedení by to bolo nepríjemné...

Keď som sa do toho navliekla a dorobila si make up, započula som zvonček. Nemôžem sa dočkať, až budem celú večeru počúvať, ako môj otec vybavuje obchod...

Vedel som však, že keby som dole neprišla, môj otec by ma potrestal a tak som pomalý schádzala schody.

Ked som sa konečne pozrela na hosťov, skoro mi zabehla voda.

Teda, zabehla by mi, kebyže nejakú pijem.

Neuhádnete kto tam stál.

Jasné že Noah a jeho úžasne debilná rodinka ktorá ma bude otravovať celý večer. Otrávene som si sadla a čakala, kým sa otec a brat privítajú s hosťami.

Keďže im to zvítavanie trvalo nejako dlho, začala som si v rytme klopať prstom po stole.

,,To už si taká nedočkavá, kým ma uvidíš?"

Naľakane som sebou trhla, keď ma niečí dych zašteklil na krku.

Zamračila som sa na Noaha, ktorý si práve sadol na stoličku vedľa mňa, na čo som sa naňho zamračila ešte viac.

,,Nechceš si sadnúť niekam inam? Napríklad na to miesto ktoré je najvzdialenejšie odo mňa? Mne by to celkom vyhovovalo..."

Pobavene sa na mňa pozrel.

,,Nie, mačička, nechcel." Mhm...bude veľmi vadiť ak ho tu zaškrtím?

Zhlboka som sa nadýchla a usmiala sa. To zvládnem, nenechám sa vyprovokovať.

...

Nezvládnem to. Definitívne sa zbláznim, než skončí táto večera.

Vyzerá to, že otec si veľmi rozumie s jeho otcom, pretože už cez pol hodinu debatovali o autách. Kebyže aspoň o motorkách...

Môj brat si zasa rozumie s Noahovou mamou. Aj ja som sa na chvíľu zapojila do debaty, no príliš ma to nezaujalo.

,,Idem do svojej izby." Nikto mi nevenoval pozornosť a tak som sa potichu zdvihla.

,,Hej, vezmi so sebou aj Noaha a poukazuj mu svoju izbu, určite spolu budete vychádzať. A opováž sa odmietnuť, Noah je náš hosť tak ho nejako zábav, aby sa nenudil."

Prekvapene som pozrela na otca. To nemôže myslieť vážne! Jeho pohľad ma však presvedčil o opaku a tak som nahnevane zamierila ku schodom, s menším dupotom.

Akonáhle som stála pred dverami mojej izby, otočila som sa s nádejou, že Noah zostal dole, lebo by ho nebavilo prezerať si moju izbu.

Chyba.

Stál za mnou, stále vyškierajúci a s veselou náladou, čo sa o mne povedať nedalo.

Otvorila som teda svoje dvere a pustila votrelca do svojho kráľovstva.

Keď vošiel dnu, rýchlo som zatvorila dvere a s povzdychom sa hodila do postele.

,,Tak čo Cica ako ma zabavíš?"

Perverzne sa na mňa usmial. Škaredo som naňho zazrela a vytiahla si z vačka mobil a cigarety.

,,Daj sa vysrať Noah a nevolaj ma tak. Choď si písať napríklad s tvojou frajerkou." Flochla som naňho tesne pred tým, než som vyšla na balkón a zapálila si. On mi bol samozrejme v tesnom závese. Nemôže ma nechať aspoň chvíľu na pokoji?!

,,Babe, ja som frajerku nemal už pekných pár rokov. A dáš aj mne?"

Drzo ku mne natiahol ruku a pýtal si cigaretu. Dala som mu iba zvyšok z mojej a sama zamierila naspäť do izby.

,,Prestaň ma volať tvojimi drbnutými prezývkami! To ťa to baví alebo čo??"

,,Princezná, ani nevieš aký mám pôžitok z toho, keď si nahnevaná."

,,Mám pocit že ťa za chvíľu zavraždim..."

,,Mhm...to by som chcel vidieť. A teraz mi uhni, aj ja si chcem ľahnúť."

Naštvane som po ňom hodila vankúš, no on ho veľmi ľahko chytil. Prekliate reflexy!

,,Chcela si ma zavraždit vankúšom? Nabudúce si vyber lepšiu zbraň." Vysmieval sa mi. A to neznášam.

,,Bože, ty debil jeden sprostý! Choď oxidovať do školy, aspoň tam kvôli tvojmu smradu všetci zhebnú." No, v skutočnosti celkom pekne voňal...

,,Takže, vyjasníme si jednu vec."

Od hnevu som už stála, no teraz sa strašidelne vyrovnal on, čo pôsobilo že bol ešte väčší ako v reálne, takže teraz bol asi vyšší odo mňa o dve hlavy.

Pomaly ku mne pristupoval.

,,Za to, aká si bola drzá na Nicka a aj na mňa, ťa čaká trest. Na tejto škole som boss ja a nikto iný a nie je to pre nič za nič. Takže ak nechceš skončiť s uplakanými očičkami a žalovať sa ocinkovi, zmizni mi z očí a opováž sa ma ešte provokovať."

Zlostne som mu pozrela do očí. Keď konečne zavrel ty svoju hubu, z ktorej vychádzali iba samé sračky, podišla som k nemu ešte bližšie.

,,Ja nie som žiadne malé uplakané decko, aby ma toto vystrašilo. Možno že ťa tu všetci počúvajú a pchajú sa tu do riti, no ja to určite robiť nebudem. Takže sa neboj, nebudeš jediný ktorý má niečo v rukáve."

Hneď po tomto som prešla k dverám a otvorila ich.

,,Myslím, že už odchádzate."

Nazoaj už z dola bolo hlas jeho rodičov, nech sa ide obliecť.

Keď odchádzal, nezabudol ma buchnúť po riti na čo som naňho stihla nakričať jedinú vetu.

,,Choď do riti, Noah!"

,,Jedine tak do tvojej!"