Choď do riti, Noah!

>15<

Celý deň sa bez Sindy tiahol až príliš dlho a stál za hovno.

Skoro všetky hodiny som prespala a sľúbila si, že dnes v noci pôjdem na motorky.

Ak budú závody, tak tam a ak nebudú, tak sa pôjde len povoziť...

Už iba posledná hodina a budem voľná...

Teda, to bolo moje motto aby som sa nezbláznili od nudy. Myslím, že to každý pozná.

Moje nohy automaticky zabočili do uličky kde sa presne predo mnou nachádzali pokreslené dvere. Podklad bol síce biely, no tá tam už pod vrstvou farby skoro nebola vidno. Rukou som prešla po dúhe, ktorá začínala v jazere s príšerou a pokračovala cez zamračené nebo až na druhý koniec, kde čakal drak s rohom na čele, ako jednorožec. 

Jemne som sa  uchechtla nad maľbou ktorú mohli kresliť maximálne deväť ročné dieťa, no napriek tomu tam bolo kus pravdy.

Kus jej pravdy.

Kedysi si pripadala ako príšerka na začiatku jej cesty, keď bola škaredé káčatko šikanované spolužiakmi. Keď z toho vyviazla, prišla do niečoho ešte horšieho. Do búrky a zamračeného neba, ktoré predstavovalo smrť jej rodičov a náhradné rodiny. A nakoniec sa z nej stala drak. Rýchly, nebezpečný a neporaziteľný. S rohom, ktorý jej dodával jej šialenosť a zároveň krásu a eleganciu jednorožca, na ktorého sa z časti prinášala. Bola silná a zároveň šialená. A tak sa jej to páčilo. Tam, kde bola a dúfala že si nebude musieť prejsť žiadne jej ďalšie obdobie života...

Zavrtela som hlavou aby som sa zbavila myšlienok a už s čistou hlavou som vošla do triedy.

Bola to menšia miestnosť s veľkými oknami, drevenou podlahou a iba s pár lavicami. Katedra bola z tmavého dreva a vedľa nej bolo umývadlo. Na druhej strane triedy boli skrinky s pomôckami a na jednej z nich bolo rádio.

Sadla som si do poslednej lavice a urobila to čo vždy- ľahla si na lavicu a čakala na spásu.

Ktorá samozrejme neprišla, ale namiesto toho prišla časť jej triedy aj s Noahom.

Zase som si unudene položila hlavu na lavicu, až do kým som na lavici neuvidela pár kvapiek.

Potom sa z pár kvapiek stala malá škvrna a potom som zacítila vodu aj na sebe.

,,Prestaň na mňa striekať!"

[Ehm, kto pochopil dvojzmysel xd]

Po tejto vete nastal výbuch smiechu jednej osoby.

Nahnevane som zdvihla hlavu a zamračila sa naňho.

Ruky mal mokré od vody a stále na mňa kvapkal.

Rýchlo som sa postavila, aby som nebola ešte viac mokrá  a rozutekala som sa k umývadlu.

Keď môže on, môžem aj ja.

Pustila som kohútik a nabrala si do dlaní vodu, ktorú som vyliala na jeho vlasy.

Prekvapene na mňa pozrel, no o chvíľu na to zatrepal hlavou ako pes a voda vystrekla na mňa.

Nechcene som sa zasmiala pri pohľade na Noaha, ktorý sa správa ako pes. Môj pohľad z neho zablúdil až dole, k jeho nohám. Tam, kde boli v pelchovkách rôzne farby- od krikľavo ružovej až po tmavo čiernu. Pomaly som sa o nemu približovala a Noah zrejme nič netušil, keďže sa na mňa len tak pozeral. Rýchlosťou svetla som sa prikrčila a do ruky vzala plechovku, ktorá bola najbližšie a vyliala ju celú je neho.

Prekvapene sa pozrel na jeho kedysi čierne tričko, teraz už s krikľavo ružovou škvrnou na tričku. Rýchlo som vzala do rúk ďalšiu plechovku, ktorej obsah už letel naňho, ale tentokrát bol pripravený a tak sa iba zohol.