Choď do riti, Noah!

>14<

Zatiaľ čo Noah stál pred školou s cigaretou v ruke a nejakou štetkou pri sebe, ja som zamierila do školy natešená, že som sa ho zbavila.

Síce len na chvíľu -kedže s ním chodím do triedy- ale aj to je niečo.

Moje topánky začali vydávať dunivé zvuky akonáhle sa terén zmenil z chladných dlaždíc na čudný plast, ktorý pokrýval zem celej našej školy.

Odhrnula som si vlasy z tváre čo mi umožnilo výhľad na chodbu.

Všetci boli v skupinách, čo ma neprekvapovalo. Niektorí na mňa pozerali bez záujmu, iní sa zaujímali až prehnane.

Najbližšie ku mne bola asi Noahova skupinka spolu s ďalšími troma chalanmi.

Prvý, ktorého som ešte nemala česť spoznať, bol nie príliš vysoký hnedovlások so zjazvenou tvárou a hnusným výrazom. Spod mihalníc na mňa hľadeli tmavo hnedé oči, prechádzajúce až do čiernej. Ďalší chalan bol jeho opakom. Kučeravé blond vlasy, na konci zafarbené do modrej mal prehodené na jednu stranu. Pod zeleno modrými očami mal jemné pehy a nič nehovoriaci výraz. Tretí bol vysoký, taktiež blonďatý chalan s hnedými očami zvýraznené hustými mihalnicami.

Oh bože, život je tak nefér...

Boli omnoho dlhšie a hustejšie ako moje, ale vráťme sa späť. Jeho postava bola bez akéhokoľvek svalovej hmoty, čo vyzeralo takmer aj strašidelne.

Na niečom sa ticho dohadovali a neskôr aj smiali.

Prevrátila som očami.

Keď som prechádzala okolo nich, z ich konverzácie som započula iba jedinú vetu, no aj to mi stačilo na to, aby mi v žilách začala vrieť krv.

,,Ktorúkoľvek, kľudne aj túto novú. Vyzerá ako poriadna štetka..."

Pohľady všetkých smerovali na mňa a ja som hneď zastavila.

Ako koho tu volajú štetka?! Nie som tu ani týždeň takže o mne nemôžu nič vedieť!

,,Hej ty! Ak o mne ešte raz povieš že som štetka tak ti vytrhnem gule a nacpem ti ich do krku. A to platí pre všetkých!" Ako čerešničku na torte som mu dala facku a celá výtočená som odišla preč.

Našťastie naša trieda nebola ďaleko a tak som iba rozrazila naše dvere a nasrdene sa zvalila do mojej lavice.

Nikto to nekomentoval, za čo som bola rada lebo asi by som mu odtrhla hlavu.

Po chvíli ležania na lavici mi došlo, že tu niečo chýba.

Alebo niekto?

Miesto vedľa mňa bolo prázdne. Žiadne otravné reči a klebety do mňa dnes ráno nikto nehustil.

Vybrala som si z vačku mobil a chcela napísať SMS-ku Sindy, kým mu nedošla jedna podstatná vec.
Ups, nemám jej číslo.

A tak som bola odsúdená až do zvonenia ležať na lavici a nechať sa unášať nudou.

Teda, chvíľu som pozorovala spolužiakov, potom som si predstavovala ako to tu celé vyhodím do vzduchu a potom ako zavraždím Noaha.

A potom som si z lavice vybrala zošit a pero, aby som mala do čoho písať poznámky z hodiny.

Okej, možno nie som práve vzorná žiačka ale nechcem prepadať, dobre?

Keď zazvonilo, ešte pred príchodom učiteľa sa do triedy vrútil Noah a zamieril k svojmu miestu.

Alebo to aspoň plánoval, ale len čo uvidel prázdne miesto vedľa mňa, zamieril ku mne.

Čo najrýchlejšie som si vyložila nohu na stoličku Sindy na znak, že je obsadená.

Zrejme že však tak tupý, že tomu nerozumie a urobil jednu z najväčších hlúpostí na svete- sadol si na moje nohy a žmurkol na mňa.

Chce sa mi vysmiať? Potupiť alebo zosmiešniť ma?

Nech sa páči.

Lenže ja sa nevzdám...

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Ešte neskončila ani prvá hodina a mne odumierajú nohy, takže ak za chvíľu neodíde, vyhodím ho sama.

,,Neráčilo by sa pánovi Dokonalému konečne odísť z môjho miesta?"

Nahnevane som naňho pozrela a prvýkrát za celú hodinu naňho prehovorila.

,,Tvoje miesto Kvetinka? Ja som myslel že tu sedí tá Sady či ako sa volá..."

,,Je to Sindy, boha. A kde si vzal tú debilnú prezývku?! To mi už radšej nadávaj, než hovor "Kvetinka".

Samozrejme, prekrúcanie očí a unudená tvár nesmela pri mojej "reči" chýbať.

,,O to radšej ti budem hovoriť Kvetinka. A teraz by si mala ísť, lebo za chvíľu začína ďalšia hodina a ty tu sedíš a rozprávaš sa so mnou...Takže zatiaľ ahoj".

A vtedy sa postavil z mojich odumretých nôh a opustil triedu.

A vtedy som si uvedomila, že som v triede úplne sama...

Mám na vás takú otázku... Chcete radšej dlhšie kapitoly, ktoré budú ale vychádzať len raz do týždňa, alebo kratšie ktoré budem vydávať častejšie (asi dvakrát do týždňa).
Ja som teda za dlhšie, ale píšte do komentárov 💕

Deniska 🖤🔥