Choď do riti, Noah!

>12<

Okolo mňa lietali veci, ale nepodarilo sa mu do mňa trafiť ani raz. Začínala som mať pocit, že je opitý.

,,Si rovnaká sku*vená piča ako tvoja hnusná matka!"

Už viackrát som od neho počula nepriame narážky na moju mamu, ale nikdy som to nebrala vážne. No tieto slová boli ako črepy do srdca.

Jedny z mnohých.

Mojich rodičov som brala ako vzor, ako niekoho, kým by som raz chcela byť. Chcela by som raz zažiť takú lásku, ako oni...

Jim sa začal smiať a opilecky sa ku mne potácal, aj so skleneným pohárom v ruke.

Chcela som mu ho vytrhnúť z ruky, no zastavil ma tým, že spoza chrbta vytiahol nôž.

,,Ani na to nepomysli, dievčatko. Snažíš sa robiť rovnako zákerné manévre ako tvoja matka... Zákerná ku*vám bez rešpektu..."

Buď silná.

Toto som si opakovala často.

Možno to vyzerá hlúpo, však sú to len prázdne slová opilého muža.

Ale vytrpela som si toho už dosť. Toľko som toho zvládla, ale mojich rodičov som milovala z celého môjho prehnitého srdca.

Každá črepina mi urobila na srdci prasklinu, či už väčšiu alebo menšiu, ale srdce mi pokope držala jedna jediná vec.

A to práve láska k rodičom.

A tieto slová, tieto hnusné a odporné slová boleli viac než čokoľvek. Ničili ma zvnútra.

Mala som nutkanie plakať. Tak veľmi plakať a kričať. Kričať na celý svet, aký je nespravodlivý. Nevytrpela som si toho dosť? Nestačí to?! Veď celú dobu som to v sebe držala, hrala sa na silnú...

A vypomstilo sa to.

Z mojich očí sa pomaly spustili potoky sĺz, jeho vinou.

Stále sa ku mne približoval, ale bolo mi to jedno.

Keď chce, nech ma zabije! Ak toto všetko naozaj nemá zmysel, nemá zmysel byť silná. Pre koho mám byť silná?!

Začala som ustupovať do kúta.

Nie kvôli nemu a kvôli tomu, čo sa tu deje ale kvôli spomienkam.

Tým, ktoré sa mi v slabých chvíľach tlačia do hlavy a prehrávajú sa mi stále dookola.

*Neboj sa, budeme chvíľu preč a potom sa vrátime. Viem, že to tu zvládneš sama.*

Nie, nezvládla som to. Lebo sa už nevrátili.

*Bude sa ti v tejto rodine páčiť, majú dokonca syna v tvojom veku, určite sa z vás stanú kamaráti. Nič sa ti nestane.*

Nie, nepáčil sa mi. Nestali sme sa kamarátmi a stalo sa niečo. Vzal si to, čo mu nepatrilo. Vzal si moju hrdosť.

*Dávaj pozor, štetka! Si slepá alebo čo?!*

Nie, no vtedy som sa hrala na hluchú. Vtedy, keď to na mňa kričali.

*Prečo si na všetkých taká hnusná? Si odporná, London. Mala by si sa viac snažiť s niekým skamarátiť, no ja tu už končím. Zbohom*

Prečo som taká hnusná? Možno kvôli tomuto. Kvôli minulosti. Nedivím sa ti. Aj ja by som skončila...

*Neboj sa, v tejto rodine ti bude lepšie ako predtým. Tu ti dajú lásku.*

Nie, nedali...

A vtedy sa s buchnutím otvorili dvere.

,,Dobrý deň, pán Montgomery. Prišiel som sa s vami dohodnúť-"

A vtedy vošiel do miestnosti. Vtedy, keď som s červenými uplakanými očami sedela v kúte izby a načo mnou stál Jim s nožom v ruke.

Ehm, hej, trochu depresívna časť 😅
Môžete svoje dojmy z Londoninej minulosti napísať do komentárov ⬇️

Deniska 🖤🔥