Choď do riti, Noah!

>28<

Dych sa mi zasekol v hrdle. Keď mi však došlo čo povedal, v hrudi som pocítila ohnivú zúrivosť. Ako si to ten dement predstavuje?!

,,Ty si ten posledný človek na zemi, ktorý na to má právo!"

,,Ale ale, naozaj? Dnes is môj doprovod, takže sa nebudeš zahadzovať s nikým iným, rozumieš?! Hruďou sa na mňa pritlačil ešte viac, no ja som zaryto mlčala. Nezaslúži si ani odpoveď.

,,Rozumieš?" Strašidelne mi zavrčal pri uchu a ja som sa zachvela. Buď kľudná, London, nič sa nedeje.

,,Áno." Povedala som to tak potichu, až som sa divila že tomu rozumel. On sa však spokojne usmial a na prst si namotal prameň mojich vlasov. Môj tep sa konečne vrátil do normálu a ja som mohla dýchať. Nebolo to však na dlho.

Pery mi pritiskol na krk a začal ho bozkávať. Najprv som sa ho prekvapene snažila odtlačiť, no akurát som rukami narazila na jeho tehličky. Začal mi perami sať a kusať krk, na čo som nechcene zavzdychala. Choď do riti, Noah! Aj s tvojimi perami! Prisahala by som, že sa usmial no momentálne na tom nezáležalo. Premiestnil sa k mojím perám a ja som ochotne spolupracovala.

Čo to kurva robím?!

Spontánne rozhodnutie, ktoré budem neskôr ľutovať.

Za chvíľu sme sa už prepletali jazykmi a ja som mu vyhrnula tričko. Rukami som mu začala obkreslovať svaly a on sa na mňa ešte tesnejšie natiskol, ak to bolo vôbec možné a ja som mu ruky radšej zaplietla do vlasov. Zatiaľčo on mi robil ďalší cucflek na krku, ja som mu jemne zaťahala za vlasy, na čo vzdychol. Svojimi studenými dlaňami mi zašiel pod tričko a nebezpečne rýchlo sa blížil k mojim prsiam. 

A presne v tú chvíľu prestal a odtiahol sa. Prekvapene a zároveň nechápavo som naňho hľadela. Urobila som niečo?

,,To bolo moje poďakovanie za odohnanie Kiry. Ak budeš chcieť niekedy pokračovanie, vieš kde ma nájdeš." Nie, nepovedal to extrémne vzrušujúcim hlasom, z ktorého by som padala na kolená. Vysmial sa mi. Vysmial sa mi rovno do očí, že som sa tak ľahko nechala!

________________________________________________________________________________

,,Neuveríš, čo sa stalo!"

,,Neverím."

,,Aspoň raz sa aspoň hraj, že si nadšená, London! Aspoň kvôli mne." Otrávene som pretočila očami a otočila sa na Sindy.

,,Tak mi povedz prečo je tvoje srdiečko také nadšené a možno s tebou začnem skákať po obývačke ako správna najlepšia kamarátka. A možno sa ti vysmejem pretože správna najlepšia kamarátka nie som." Tentokrát to bola ona ktorá otrávene vzdychla. Keď si však spomenula prečo tu je, nadšene sa usmiala. Teda myslím. V ľudských pocitoch sa naozaj nevyznám.

,,Nico, ten Nico ktorý môže mať ktorúkoľvek, ma pozval na chatu! " Znudene som sa na ňu pozrela. Noahova parta ma nezaujíma.

,,To je super."

,,Hej, to je, hlavne vtedy keď tam pôjdeš so mnou." S nádejou a tichou prosbou sa na mňa pozrela a ja som sa rozosmiala na celé kolo. Dievča milá, mňa tam nedostaneš.

,,Nepamätáš si to, čo som ti hovorila včera? Čo mi urobil? Nejakú dobu sa mu plánujem vyhýbať. Až kým naňho niečo nevymyslím, aspoňže už u nás nebýva a vrátil sa domov. Dlhšie by som to tu s ním nevydržala. "

Sindy sa na mňa čudne pozrela, takým pohľadom, ktorý som nevedela rozlíšiť.

,,Ty sa ho bojíš?"

Zamračene som sa na ňu otočila, pretože mi prekazila môj plán odísť z tejto izby skôr, než vybuchnem.

,,Samozrejme že sa ho nebojím! Kto by sa bál malého neškodného decka!"
Zlosť vo mne narastala čím ďalej tým viac, až kým ako šmahom čarovného prútika nezmizla.

,,Tým, že má vyprovokuješ tak ti na to neprikývnem, až taká blbá zatiaľ nie som." Moja nálada bola na bodu mrazu, iba kvôli tejto princezničke ktorá sa tvári akokeby bol Nicko najväčší svätúšik na svete a nešlo mu iba o to ju pretiahnuť.

,,Nie, viem že nie si taká blbá. Lenže ak poviem Noahovi, že sa ho bojíš, tak pôjdeš aby si mu ukázala že sa nebojíš. Takže, pôjdeš dobrovoľne alebo to mám Noahovi povedať?" Malá mrcha! Ako sa s ňou môžem vôbec kamarátiť?

,,To by si neurobila!"

,,Ale ver, že urobila. Kvôli nemu všetko." Zasnene vyhliadla z okna a ja som vedela, že konverzácia je už u konca. Zronene som si kľakla na všetky štyri a spod postele vybrala kufor, ktorý budem zrejme v blízkej budúcnosti potrebovať. Otvorila som ho a pozrela sa na prázdny priestor, ktorý bude o chvíľu preplnený mojimi vecami. Smutná to myšlienka, že budem zatvorená v chate s tými najväčšími debilmi, vrátane Sindy.

Postavila som sa a pustila sa do balenia.

,,Na ako dlho vlastne ideme, kam a kedy vyrážame?"

S iskričkami v očiach sa na mňa otočila a nadšene mi začala vyprávať o tom, ako sa budeme baviť.

Strašne sa teším, a hlavne verím že si to tam užijem. S Noahom. S tým dementom, ktorého zavraždím skôr, než stihne pretiahnuť akúkoľvek štetku, ktorá sa bude nahádzať v tej chate!