Choď do riti, Noah!

>18<

,,Vám to naozaj nestačilo? Chcete zdobiť ďalšiu sálu na váš ples alebo čo?!"

Pravdupovediac, zrazu je zaujímavé všetko okrem riaditeľa...

Napríklad žlto zelený koberec, na ktorom sú už po rokoch používania škvrny od kávy alebo farby, alebo obrazy s krajinou a dedinou, alebo kľudne aj čierno vlasý debil vedľa mňa.

Prednáška trvá už pätnásť minút a mám taký pocit, že toto je náš trest. Podľa Noahovho znudeného výrazu toto zažíval už často a tak som sa snažila tváriť sa podobne, nech nám dá už pokoj.

,,Môžete už ísť, mám na práci lepšie veci než ste vy."

Lenivo som sa zdvihla a s Noahom za chrbtom som otvárala dvere keď v tom do mňa drgol lakťom.

,,Čo je?"

Lenivý úsmev na jeho tvári nebolo možné prehliadnuť. Takže zasa niečo inteligentné...

,,Už viem aké chcem želanie."

,,Vážne? Radšej mi ho ani nehovor..."

,,Pôjdeš so mnou na ples."

Od rozrušenia som omylom treskla dvermi, ale to bol momentálne môj najmenší problém.

,,Počkať, ty odo mňa chceš aby som išla s tebou na ples?! To s tebou žiadna nechce ísť alebo čo?"

Možno by bolo vtipné nás sledovať.

Môj vystrašený výraz a jeho -ako vždy- veselá tvár.

,,Neboj, o mňa sa bijú, ktorá so mnou môže ísť na ples, no aspoň sa o to presvedčíš. Každý rok chodievam na ples s Kirou. A nechcel by som si ju znepriateliť. Takže veľa šťastia!"

Takže on chce, aby na mňa bola nahnevaná nejaká "Kira"? Prepáč, chlapče, ale úplne bez problému jej môžem nakopať zadok. Nebolo by to prvýkrát.

Zaregistrovala som však rýchlo vzďaľujúceho Noaha a tak som sa za ním rozbehla.

,,Počkaj, môžem ísť s tebou na tréning?"
______________________________________

Rukami som sa opierala o tribúnu a hľadela na ľad, na ktorom sa pomaly zhromažďovali hokejoví hráči. Väčšine z nich nebolo kvôli diaľke vidieť do tváre, no to jej nevadilo. Bola tu kvôli Noahovi, ktorý sa však ešte neobjavil a pravdepodobne sa prezliekal v šatni.

Z nudy si prezerala štadión, ktorý nebol o nič viac výnimočný ako ostatné štadióny. Teda, to som si aspoň myslela keďže v hokeji sa vôbec nevyznám a nikdy som nebola na zápase.

Za mnou som započula zašucuchotanie a okolo mňa konečne prešiel Noah rovno na ľadovú plochu.

Pri  zatváraní bránky sa však zastavil a pozrel rovno na mňa.

,,Oh, neboj sa, na tie moje fotky nalepené po celej chodbe som nezabudol. A len aby si vedela, nenechám to len tak..."

Žmurkol na mňa a potom zmizol medzi spoluhráčmi.

Povzdychla som si, ale náladu mi zlepšil pohľad na fľašu, ktorá bola položená na lavičke vedľa mňa. Teraz len dúfať, že sa z nej napije skôr než skončí tréning. Inak Noah zaspí s hlavou na volante a ja skončím mŕtva vinou autonehody. "Úžasná" predstava. 

Od ľadu išiel mrazivý chlad a tak som si radšej dala dole mikinu a ustlala si s ňou na tribúne.Nejaká veľká zmena nenastala, no lepšie ako nič a konečne som sa mohla sústrediť na tréning.                                                                                                                                                                                        Ich tréner práve priniesol pár pomôcok, s ktorými budú asi trénovať. Najviac bolo krikľavo oranžových kužeľov, no boli tam aj puky rôznej veľkosti a podobné debilinky pre hokejistov, ale kedže mňa to veľmi nezaujímalo, stačilo mi položiť si hlavu na zábradlie a moje sny prevzali kontrolu nad mojou hlavou. Prisahám, že toto bolo najrýchlejšie zaspatie v mojom živote...

To, čo ma zasa vrátilo do reality bol hlasný smiech viacerých chalanov a to ma donútilo ihneď zdvihnúť hlavu. Práve včas, keďže som si všimla Noaha, ktorý sa opieral o mantinel a rukami si podopieral hlavu so zatvorenými očami. Nanešťastie pre neho si toho všimol tréner a spustil taký krik, aký som ešte nepočula. Z jeho úst leteli nadávky ktoré som ešte nikdy nepočula, až som sa divila. No ako vidím, Noah sa už stihol oboznámiť s liekmi na spanie. O pár minút na to prišiel Noah až na okraj ľadovej plochy a s tichým zastonaním otvoril bránku. Keď už nestál na šmykľavom povrchu, vyzul si korčule a začal drepovať, aj s tažkým dresom na sebe. 

Nedalo mi to a musela som sa naňho sladko usmiať.Musím si to predsa užiť, inak by to bola zbytočná práca. 

,,Mrcha..."  Jeho belasé oči ma nenávistne prepaľovali a od zlosti zatínal sánku. 

Och, skoro by som zabudla, musím si ísť vybrať šaty. Ak ma bude tá "Kira" chcieť zabiť, musím pri tom predsa vyzerať elegantne, no nie?