Choď do riti, Noah!

>16<

Pozrela som sa na Noaha a chcela zistiť, či si to všimol aj on ale až teraz som si uvedomila, že jeho tričko je mokré a presvitá mu brucho. Alebo lepšie povedané tehličky. Ahhh... Z čiernych vlasov mu stále kvapkala voda na tričko, čierny krúžok na plných perách, ktoré sa úluškŕňali ako vždy a jeho sivo modré oči pozerajúce sa na mňa.

Nie, nie na mňa... Na môj hrudník!

Sakra! Moje tričko bolo rovnako mokré ako to jeho, takže mi presvitala podprsenka.

,,Hej, všimol si si tú vecičku, ktorá býva už iba vo filmoch?"

Môj pokus o dopútanie pozornosti našťastie vyšiel a obaja sme si prezreli vec v kúte.

V rohu sály bol taký ten starodávny stolík na kolesách, ktorý býva vo filmoch a sluhovia na ňom nosia jedlo svojim pánom.

Začala som sa smiať. Nie, nebolo na tom nič vtipné.

,,Čo sa tak rehlíš?" Ehm, samozrejme som si neuvedomila, že nikto okrem mňa to nepochopil.

,,Poznáš tie scény vo filmoch, kde na tie vozíky ľudia nasadnú a potom sa spustia?"

,,Jasné že hej...Niekdy by som to chcel vyskúšať." Zasnený úsmev mu z tváre zmyzol hneď, čo som sa ZASA začala smiať na celú hubu.

,,Heh, ten vozík by sa pod tebou rozpadol skôr než by si sa odrazil a ak by to aj vydržal, zjebal by si sa na zem hneď po dvoch metroch..."

Na jeho tvári sa objavil arogantný výraz a usmial sa.

,,Chceš sa vsadiť?"

Nadvihla som obočie a vyzývavo prešla bližšie k nemu.

,,Kľudne. Aj tak vyhrám."

,,Tak okej, ako som hovoril aj tak som to vždy chcel vyskúšať."

,,Ako som hovorila, strepeš sa po troch sekundách."

,,Však uvidíme. Ale chcem výhru. Ak nespadnem, budeš mi musieť splniť želanie. Ak prehrám, čo sa nestane, tak ja budem musieť splniť želanie tebe. Platí?" Celkom férová dohoda. Ale zabudol tam niečo dodať.

,,Ale bude to zajtra cez veľkú prestávku a pred celou školou."

Zavraždil ma očami, ale nakoniec prikývol.

Nastavila som mu ruku, aby ňou potriasol a tak sa aj stalo.

Zrazu sa otvorili dvere a dovnútra vošiel nízky a zavalitý muž- učiteľ. Rýchlo sa poobzeral a keď usúdil, že je všetko hotové, kývol nám hlavou ako povel, že máme opustiť miestnosť.

Samozrejme že vyzeráme ako psi a preto nám musí dávať povely.

Ako sa objavil tak aj zmizol a ja som sa otočila na odchod.

,,A nezabudni na našu stávku!"
Naposledy som sa ozvala a bola už skoro pri dverách, keď ma niečo sotilo do steny vedľa dverí 

Alebo niekto.

,,Čo to ku-"

Moje ústa boli umlčané jeho mäkkými a poddajnými perami. Zmätok paralizoval na pár sekúnd moje telo, no potom som sa rýchlo prebrala  Ruky som mu položila na hruď a zatlačila do nej. On ma nebude bozkávať len tak, kedy sa mu zachce! Držal ma však pevne a mne sa začali chvieť ruky od rozkoše. Nebozkával práve najhoršie...

Začala som teda spolupracovať. Jeho ústa sa pomaly začali presúvať na krk a zanechával tam znamienka. Potichu som vzdychla, čo som ani nemusela predstierať keďže bozkával božsky...

Nenápadne som pokrčila nohu pripravená ho udrieť...no...na citlivé miesto.

Namiesto toho má však pritisol ešte bližšie k stene a ja som zacítila jeho tehličky. Znemožnil mi však pohyb, čo sa mi práve nehodilo.

Po mojom chabom pokuse o únik mi zašepkal do pier tieto tri vety, po ktorých som ho začala ešte viac nenávidieť.
,,No tak, cica. Toto sa nerobí. Buď poslušná."

Vtedy sa odo mňa konečne odlepil a mne sa do pľúc navalil čerstvý vzduch a môj mozog začal znova triezvo rozmýšľať.

Moje pohyby boli rýchle a automatické, po rokoch praxe no aj tak sa mi nepodarilo dať Noahovi poriadnu facku. Len slabú, keďže mi v poslednej chvíli chytil ruku.

,,Babe, dobre viem že sa ti to páčilo tak si nesťažuj. To aby si vedela, ako chutím. No, a teraz už vážne musím ísť na tréning."

Otvoril dvere a chcel odísť, takže posledné čo som stihla zakričať bolo

,,Hajzel!"

No, a odpoveďou mi bol iba jeho smiech.

______________________________________

Domov som sa dostala tak, že som zavolala taxi a preklínala toho debila, lebo ma nechal v škole a on sám odišiel na tréning hokeja.

Samozrejme, to by som nebola ja, ak by som nerozmýšľa. Nerozmýšľala nad pomstou, aby sa ten hajzel poučil. A keďže mám už ako také skúsenosti, v hlave mi skrslo viacero nápadov.

Diabolsky som sa usmiala, sadla si za notebook a pustila sa do práce. Aké tajomstvá ukrývajú sociálne siete? Internet? A čo tak nejaké fotky?

#Londonstalker

A ešte musím ísť navštíviť lekáreň, na to nesmiem zabudnúť.

______________________________________
,,Mám problém so spánkom a-" stíšila som svoj hlas.

,,S vyprázdňovaním."

Lekárnička sa na mňa chápavo usmiala a nič iné sa nepýtala, za čo som bola rada. Naúčtovala mi lieky na spanie aj preháňadlo ktoré som si rýchlo schovala do tašky.

Pri odchode som sa ešte usmiala ako poďakovanie a zmizla v mestských uliciach, ktoré sa hemžili ľuďmi. Síce bolo nepravdepodobné, že by som natrafila na niekoho, koho poznám ale istota je istota a tak boli lieky zahrabané úplne naspodku tašky, aby ich nikto nenašiel.

Po piatich minútach chôdze sa ocitla doma a tašku si vyložila na stôl.

Keďže bolo už šesť hodín večer, vybrala hrniec, špagety a pustila sa do kuchtenia, no ešte pred tým zakričala na celý dom, že ide variť večeru.

Aby sa presvedčila, či je Noah doma a bude s nimi večerať.
______________________________________
S úsmevom, ktorý nebol vôbec falošný niesla štyri taniere k stolu, pri ktorom už sedel otec, brat a Noah.

Až teraz si poriadne uvedomila že býva s troma chlapmi doma a odfrkla si. Tento týždeň s Noahom doma bude určite zábava.

Tanier s najväčšou porciou som položila pred Noaha a usmiala sa naňho. Teda, snažila som sa vyzerať nenápadne, ale večerať bez úsmevu proste nešlo. Našťastie sa na mňa Noah iba čudne pozrel a pustil sa do jedla.

A po piatich minútach zbledol a rozbehol sa preč.

Na tvári sa mi ukázal škodoradostný úsmev.

,,Mohol si nám povedať, že ideš na záchod!"

Za chvíľu sa ozvala jeho odpoveď. A nebol veľmi nadšený, verte mi.

,,Pojeb sa, London!"

Ahojte🖤
Mám na vás takú otázočku, kto chcete aby vyhral?London či Noah?

Deniska 🖤🔥