Choď do riti, Noah!

>24<

V hlave sa mi rozžiarila žiarovka a ja som pred sebou práve ovracala Nicka, ktorý na mňa nahnevane pozeral, vedľa neho sa smial Noah a tretí chalan bol jedna z trojičiek.

Sladko som sa usmiala na Nicka a naklonila hlavu.

,,Môžeš mi poďakovať, krásavec, takto vyzeráš ešte viac sexy ako ja. Zelené tričko ti pristane." Môj priblblý úsmev mi neschádzal z tváre ani vtedy, keď ku mne prišla Sindy a chvíľu vyzerala šokovane, no o sekundu neskôr sa snažila zadržiavať smiech.

,,Poď, London, myslím že nadnes si toho mala už dosť. Príjemný večer páni." Vzala ma za ruku a začala ťahať preč skôr, než niečo ďalšie vyvediem.

,,Príjemný ako pre koho." To samozrejme povedal Nick a ja som sa musela zasmiať. Na vtipoch môjho ovracaného kamaráta sa predsa musí aspoň niekto zasmiať. Sindy ma potom potiahla za ruku a zároveň volala s taxikárom.

Keď sa mi konečne rozlepili moje ťažké viečka, unavene som sa porozhliadla po izbe. Na moje šťastie to bola moja, takže som sa nemusela obávať s kým som sa vyspala. Pri mojom sťastí by to bol Noah. Aj keď, ten by o mňa ani nestál. Aby som to vysvetlila, zo včerajšieho večera si nič nepamätám. Teda, pamätám si tú chvíľu, keď som každej nahovorila, že má Noah pohlavnú chorobu. Pri tejto myšlienke som sa musela usmiať. Keď si však uvedomila, že musí vstať a ísť do školy, neochotne vstala. Akonáhle však opustila teplo postele a vzpriamila sa, jej žalúdok urobil kotrmelec a ona len nešťastne dobehla do kúpeľne. Naklonila sa nad záchodovú misu a vyvrátila obsah svojho žalúdka. Našťastie ju nevoľnosť potom opustila a ona sa s kľudom mohla vrátiť do svojej izby. Zo šatníka si potom vybrala čierne skinny jeans a veľkú čiernu oversize mikinu, na chodbe zasa čierne vojenské topánky. Dnes nemala náladu na nič iné ako čiernu. A možno ešte alkohol a motorku...

________________________________________________________________________________

Prstami som si prešla po mojej čierno-červenej koženej súprave a na hlavu si dala, ako inak, čiernu helmu. Keďže moja závodná motorka bola tiež čierno-červená, všetko mi to ladilo. Rýchlo som naštartovala, aby som stihla začiatok a pod rúškom tmy sa vytratila na miesto, ktoré je dostatočne ďaleko od bezpečných oblastí New Yorku.

Prechádzala som uličkami, v ktorých sa nachádzali väčšinou iba závisláci a teraz tomu nebolo inak. Rýchlo som prefrčala okolo nich a sústredila som sa na svetlo, ktoré bolo kažou chvíľou väčšie, až sa z neho stalo obrovské parkovisko, na ktorom stálo viac než desať motoriek a súťažiaci si práve dávali helmu na hlavy. Keď som sa dostala na štart, poslednýkrát som si všetkých obzrela. Pozornosť som si získala hneď, ako všetci pochopili kto som.  tajomný jazdec, ktorý vždy vyhrá. Ja som však venovala pozornosť len jednej osobe. A do riti...

Nemala som však čas zisťovať, prečo tu je. Musím sa sústrediť na závod. Na nič iné. Na nikoho iného. A tak, keď odznel výstrel, som vyštartovala zo štartu medzi prvými. Nepokazím si kvôli nemu predsa povesť. A tak ostré zákruty zvládala ako nikdy a snažila sa zo seba striasť otravných súperov, ktorý jej chceli trocha sťažiť výhru. Jej výhodou bolo, že trať dobre poznala, keďže tu už párkrát závodila, a tak mala aspoň v niečom výhodu. Jediná vec, čo jej v jazde chýbalo k dokonalosti, boli skúsenosti. Tých mala málo a to ju robilo oveľa slabšou, než si myslela. A jej súperi sa to rozhodli využiť.

Napriek tomu sa jej však podarilo vyhrať a ona si vzala výhru v podobe peňazí. Momentálne ich nepotrebovala, no šetrila si na odchod. Keď bude plnoletá, chystá sa odísť od jej momentálnej "rodiny". Zahĺbená v myšlienkach s motorkou odbočila na opustené parkovisko, ktoré sa nachádzalo iba pár blokov od závodov. Dala si dole prilbu, keďže sa jej v nej začalo zle dýchať a nechala svoje vlasy aby jej ich rozfúkal mierny vietor.

,,Kurva."

Vydesene sa otočila smerom k ceste a zdesila sa ešte viac, keď uvidela, kto tam stál.

,,Všetko ti vysvetlím, hlavne neodchádzaj. A hlavne to nikomu nevyzraď..."