Magická Liečiteľka ✔

1. Kapitola

Blúdil som po svete. Už ani neviem ako dlho som tu. Prestal som to počítať. Našiel som si pár kamarátov, no cítil som z nich, že by ma len najradšej využívali. Stále samé Darion sprav toto, kúp nám hento atď. No bolo mi to jedno. Našiel som si domov. Jedná staršia páni sa o mňa začala starať, keď ma videla blúdiť ulicami. Všimla si, že som tu nový a tak mi pomohla sa tu porozhliadnuť. Bolo mi fajn. Takmer som zabudol odkiaľ som. Bolo mi to jedno a nik sa ma na to nepýtal.

Sedela som pred zrkadlom vo svojej izbe. Okolo mňa chodili slúžky a snažili sa ma pripraviť. Česali mi vlasy a narovnávali šaty. ,,Choďte preč." vyhnala som ich a oni odišli. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Moje čisto biele vlasy mi siahali až po pás. Mala som na sebe dlhé čisté biele šaty a z chrbta mi vychádzali krásne biele krídla. Dnes mám 18 rokov. A svadbu s najväčším idiotom sveta. Musím utiecť. Už tu nemôžem zostať.

Vyšiel som z mesta a zamieril do lesa. Dnes som akosi nemal na nič náladu. Svoju mágiu som nejako nepoužíval a nelietal som, ani nepamätám. V tomto svete som si pomocou mágie skryl svoju pravú podobu. Niekedy mám chuť sa vrátiť k tomu, čo som. No nechcem sa vrátiť do Podsvetia. Bohvie, čo sa tam za ten čas zmenilo. ,,Čau Darion! " pozdravil ma jeden známy. Skoro všetci ma tu poznali, no ja ich nie. Keby som sa tu len tak pred nimi neukázal, tak by ma nepoznali. No keď som prešiel cez portál ocitol som sa v strede mesta. Bol som vtedy mimo.

,,Aká si krásna, dcéra moja. Budeš úžasná nevesta." usmial sa na mňa otec. ,,Ale ja sa nechcem vydávať. A nechcem byť ani kráľovnou." zamračila som sa naňho. Vyzula som si tie blbé topánky na opätku. Boleli ma z toho nohy. ,,To ma nezaujíma! Vydávať sa budeš a hotovo! Doupravuj sa. Za chvíľu pre teba prídem." zabuchol za sebou dvere. Iba som pretočila očami. Otvorila som okno a vyletela preč. Pristála som na zemi, hneď pred portálom. ,,Princezná uteká!" zakričal jeden strážnik a všetci sa ku mne rozbehli. ,,Princezná stojte! Môžete to oľutovať!" ani chvíľu som neváhala a vbehla som do portálu. Nič by som neľutovala viac ako zostať tam. Vybehla som von, portál sa za mnou zavrel a ja som vrazila celou silou do nejakého chalana. On spadol na zem a ja naňho. Musel to byť komický pohľad. Bosé dievča v bielych šatách s bielymi vlasmi a krídlami.

,,Čo to...? " zamrzol som, keď som sa spamätal. Krásne dievča s bielymi šatami a krídlami? Čože? Myslel som, že sú to len rozprávky a že Vzdušné kráľovstvo neexistuje! ,,Čo si zač?" spýtal som sa i keď už som to vedel. Postavil som sa a podal jej ruku.

Rýchlo som sa vďaka jeho ruke postavila a začala som ho ťahať preč. ,,Prosím, musíš mi pomôcť! Potrebujem... potrebujem sa ukryť! Nesmú ma nájsť!" kričala som a pritom ho ťahala. Nemala som čas vysvetľovať. Musela som sa odtiaľ dostať čo najďalej. Nesmú ma dostať. ,,Au!" zjojkla som keď som stupila na trochu ostrejší kameň. Prečo som len bosá?

,,Upokoj sa! " kričal som, keď ma ťahala. Doplo mi, že potrebuje rýchlo preč, tak som začal utekať. Vedel som, kde by sme mohli ísť. Bol som od nej asi o hlavu a pol vyšší. Bola taká malá a krásna. Zobral som ju na ruky a zmenil smer. Zamierili sme do kopcov. Do úkrytu, kde som chodil, keď som sem prišiel. Nikto o ňom nevie. Rád tam chodím a keď ona potrebuje sa schovať, je to jediné miesto

O chvíľu sme boli v nejakom kryte. Vydýchla som si. Dúfam, že tu ma nenájdu. ,,Ďakujem." usmiala som sa naň. ,,A prepáč, že som do teba tak vrazila. A potom ťa ťahala a potom si ma musel niesť a teraz sme tu. Asi ti dlžím vysvetlenie." dodala som. Premerala som si ho svojimi fialovými očami. My totiž nemáme ľudské oči.

Videl som na nej, že pochádza z toho kráľovstva. Tie oči a tie krídla to len dokazovali. Aspoňže som si ich zmenil. My väčšinou mávame šedé oči. Možno keby som nemal mágiu a nedal si ich hnedé, spoznala by, že ani ja nie som s ľudského sveta. Čierne vlasy a šedé oči. Tak vyzerám v skutočnosti. No zmenil som si len oči. ,,Nemáš zač a veru chcem vysvetlenie, ak ti to neprekáža!" Posadil som sa oproti nej. Dúfal som, že si nič nevšimla. Ľudia nedokážu až tak dlho bežať a tak rýchlo. Možno ani netuší, že existuje aj Podsvetie. Kým začala rozprávať, premeral som si ju pohľadom. Dúfam, že dokáže používať mágiu, inak budem musieť použiť tú svoju a skryť jej krídla a farbu očí.