Magická Liečiteľka ✔

19. Kapitola

Ako na zavolanie došla k nám Arri. Netvarila sa nejako nadšene. Asi je na tom veľmi zlé.

Smutne som sa na sestru pozrela. ,,Ako mu je?" chcela odpovedať, ale namiesto toho sa iba rozplakala.

Postavil som sa a šiel k nej. Skoro spadla na zem. ,,Arri, čo sa stalo? " spýtal som sa.

Iba pokrútila hlavou. ,,On..." do očí sa aj mne nahrnuly slzy. Pokrútila hlavou. Tak preto mi je zima. Preto sa cítim slabá. Je... je mŕtvy.

,,Nie... Nemôže! " pošepkal som. Pozrel som sa na Nil. Tá sa tiež rozplakala. Nevedel som, čo robiť. Bol som s toho mimo.

Postavila som sa a rozbehla sa za ním do izby. Bolo mi jedno, že si ranu zas roztrhnem. Bolo mi jedno, že nemám silu. Ale jedno som vedela. Musím mu pomôcť.

Nil sa postavila a bežala za ním. To isté spravila aj Arri. Chcela ju zastaviť. Vedela, že Nil nemá ešte dosť síl. Šiel som za nimi.

Prišla som do jeho izby a kľakla si k jeho posteli. Chytila som ho za čelo. Potom som sa postavila a naklonila k jeho malému telíčko. Ruky som položila na jeho hruď a zatvorila oči. Začala som sa sústrediť. Svoj život, som dávala jemu.

,,Nil, nerob to! Nechcem o teba prísť. Nie si ešte silná!" Chcel som ju zastaviť, no Arri ma zastavila skôr. Nechápal som. Prečo to robí? ,, Prosím, pusť ma! Nechcem ju stratiť! " kričal som na Arri. No tá len s údivom pozerala na Nil.

Nevedela som, čo sa okolo mňa deje. Moja energia, moja sila a môj život šiel doňho. Bolo to úplne iné ako zachraňovať zvieratká. Toto bol človek. Malý chlapec.

Sledoval som ich. Znova sa okolo nás rozprestrelo jej svetlo. Bolo to iné než predtým. Slzy sa mi nahrnuli do tváre. Mal som pocit, akoby som o ňu prišiel. Cítila sa slabá a ja som to z nej cítil. Možno to cítila aj Arri.

,,Nilie?" započula som po chvíli jeho hlas. Viac som však už nepočula. Zrútila som sa k zemi. Realita prestala existovať. Svet potemnel. A ja som zostala v bezútešnej temnote. Ale on... on žil.

Arri ma konečne pustila. Chytil som Nil. Bola v bezvedomí. Dýchala veľmi slabo. Zdalo sa mi, že umiera. ,,Nie, Nil. Nemôžeš... " slzy sa mi nahrnuli do očí. ,,Prečo si ju nezastavila? Nemala ešte dosť síl!" Arri bola rada, že jej syn žije. Pozrela sa na mňa, no ostala ticho.

Prebudila som sa v tme. Nič nikde nebolo. Iba čierna farba ma všade obklopovala.

Bál som sa o ňu. Nevedel som, čo robiť. Nechcel som o ňu prísť. Bol som na Arri nahnevaný. Mala ju zastaviť.

Umieram? Žeby? Dúfam aspoň, že ten chlapec žije.

Plakal som nad jej telom. Nechcel som ju stratiť. Odniesol som ju znova do ich spálne.

Hádam som aspoň získala jeho uznanie. Ukázala som im ako aj sebe, že som silná.

Sledoval som, ako sa jej pomaly dvíha hruď. ,,Urob aspoň niečo! Je to tvoja sestra! Prečo si jej to dovolila i keď si vedela, že je slabá?" fňukal som. V žilách mi začala pulzovať mágia. Stačí jedno nesprávne slovo a zlé to dopadne. Neovládal som sa.

,,Nie som slabá! Nie som!" zakričala som do čiernej temnoty. Počula som všetko čo sa okolo mňa dialo, ale nič som nevidela a nemohla som nijak reagovať.